Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „deň” v Slovníku slovenského jazyka

deň, dňa, 6. p. dni (ale vo dne), mn. č. dni, dní muž. r.

1. čas od východu do západu slnka;

astron. čas, za ktorý sa Zem raz otočí okolo svojej osi, 24 hodín: všedný, pracovný, robotný d.;
d. pracovného pokoja, odpočinku;
pamätný, sviatočný d.;
svadobný d., d. narodenia, smrti
;
admin. úradný, stránkový d., d. podania, d. zročnosti niečoho;
stratený d.
nevyužitý, premárnený;
Deň armády, Medzinárodný deň žien;
Štedrý deň
24. december

deň po deň, deň po dni, deň čo deň každý deň, stále;
zo dňa na deň, z jedného dňa na druhý náhle, nečakane;
žart. hľadať včerajší deň robiť niečo bezúčelne;
dňom i nocou, vo dne v noci stále, neprestajne;
nemať dňa ani noci a) byť veľmi zaneprázdnený;
b) nemať pokoja;
i zajtra bude deň a) treba myslieť i na budúcnosť;
b) je dosť času;
žiť zo dňa na deň bezplánovite;
v stálej neistote;
robiť si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho;
dobrý deň! pozdrav;
súdny deň a) bibl., náb. posledný deň sveta;
b) hovor. zmätok, pohroma;
hovor. ani do súdneho dňa nikdy;
Aký dobrý deň, taký pánboh daj prísl. o primeranej odplate, odpovedi ap.;
viac dní ako klobás (úsl.) treba šetriť, myslieť na budúcnosť;

2. denné svetlo, doba, kým svieti slnko: svitol deň rozodnilo sa;
je pekný, slnečný, sparný, chladný deň;
vstávať za bieleho dňa
neskoro;
za dňa a) pred západom slnka, prv, ako nastane noc, b) ráno po svitaní, po východe slnka;
už je biely deň je ráno, svetlo;
do dňa pred svitaním

to je ako deň a noc veľmi rozdielne, nedá sa porovnať;
ľud. zvoniť na deň o rannom zvonení;
niečo vyniesť na biely deň odhaliť, objasniť;

3. mn. č. len v menší al. väčší časový úsek, čas, roky, vek: hovor. na staré dni na starosť;
až po naše dni doteraz

medové dni prvé dni po svadbe;
reč. má spočítané dni, jeho dni sú spočítané zomrie;
kniž. naplnili sa mu dni zomrel;
naplnili sa jej dni nadišiel čas pôrodu;

dňový príd. m. zried. Zavládla podivná tíšina dňová. (Vaj.);

dníček, -čka i dník, -a muž. r. zdrob. expr.

denacifikácia, -ie žen. r. polit. odstránenie zvyškov nacistickej ideológie: d. Nemecka;

denacifikačný príd. m.: d. súd

denacifikovať, -uje, -ujú nedok. i dok. polit. (čo) odstraňovať, odstrániť zvyšky nacistickej ideológie: d. Nemecko

denacionalizácia, -ie žen. r. kniž. odnárodňovanie, odnárodnenie: národ zoslabovaný denacionalizáciou (Mráz);

denacionalizačný príd. m.

denacionalizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. kniž. zastar. (koho, čo) odnárodňovať, odnárodniť: denacionalizované vyššie vrstvy spoločenské (Mráz)

denár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. starorímska a stredoveká strieborná minca

denatalita, -y žen. r. lek. pokles, ubúdanie pôrodov

denaturácia, -ie žen. r. chem. primiešanie chemicky ťažko oddeliteľnej prísady k určitej látke, aby sa nemohla použiť na iné účely, ako na ktoré je určená: d. liehu;

denaturačný príd. m.: d. prostriedok

denaturovať, -uje, -ujú nedok. i dok. chem. (čo) primiešať chemicky ťažko oddeliteľnú prísadu k určitej látke, aby sa nemohla použiť na iné účely, ako na ktoré je určená: d. lieh;
denaturovaný cukor

denazalizácia, -ie žen. r. lingv. strata nosovosti, nosovej výslovnosti hlásky

dendrity, -ov muž. r. (len v mn. č.)

1. min. kryštalické útvary minerálov podobajúce sa rastlinám;

2. anat. stromčekovite rozvetvené vlákna nervových buniek

dendrológia, -ie žen. r. náuka zaoberajúca sa pestovaním drevnatých a krovitých rastlín, oddiel botaniky;

dendrologický príd. m.;

dendrológ, -a, mn. č. -ovia muž. r. odborník v pestovaní drevnatých rastlín

dendrometria, -ie žen. r. náuka o zisťovaní hmoty, veku a prírastku stromov

denervovať, -uje, -ujú nedok. i dok. lek. (čo) odstraňovať, odstrániť nervy z niektorého miesta v tele, pozbaviť nervov: denervovaný sval

dengľavieť, -ie, -ejú nedok. expr. zried. stávať sa slabým, citlivým, chorľavým, chorľavieť, ochabovať: my slabneme, dengľavieme (J. Kráľ)

dengľavý príd. m. expr. slabý, útly, chorľavý, citlivý: d. hlas, d-á žena, d-é decko, d-é telo, d-é zdravie;

dengľavo prísl.;

dengľavosť, -ti žen. r.

denie, správ. dianie

denne prísl. každý deň, deň čo deň, dennodenne, každodenne: chodiť d. do práce, na prechádzku;
jesť tri razy d.
za deň;
d. stretávať niekoho

dennica, -e žen. r. ranná hviezda, zornička: Obledla dennica nad žiarou mesiaca. (J. Kráľ);
pren. bás. : Si ako dennica, krásna ako mesiac (Fig.) mladá a krásna (o žene)

denník, -a muž. r.

1. zápisník, do ktorého sa zapisujú denné záznamy: pracovný d., lekársky d.;
viesť, písať si d.
;

admin. zápisník, do ktorého sa denne zapisujú úradné údaje, ako príjmy, výdavky a pod.: pokladničný, prírastkový, inventárny d.;
d. bežných účtov, výdavkov
;

2. noviny vychádzajúce denne: politický, športový d.;

denníkový príd. m.: d. záznam

dennodenný príd. m. expr. každodenný, denný: d-á robota (Jes-á);

dennodenne prísl.

denný príd. m.

1. súvisiaci s dňom;
určený na deň (nie na noc, op. nočný): d-é svetlo, d-á teplota, d-á izba, d-á služba;
d-á košeľa, bielizeň
;

2. pripadajúci na jeden deň: d. výkon, d. plán, d-á mzda;
voj. d. rozkaz;

3. každodenný: d. hosť, d-á tlač;
predmety d-ej potreby

niečo je na d-om poriadku a) stáva sa každodenne, b) je na programe (pri rokovaní);

4. bežný, všedný, obyčajný: d-á cena tovaru;
d-é starosti, povinnosti

denominácia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. kniž.

1. nazvanie, pomenovanie: kresťania všetkých d-ií;

2. peňaž. premenovanie papierových peňazí pri prudkom klesaní kurzu, zníženie ich nominálnej hodnoty

denominatívum, -va, -tív stred. gram. sloveso odvodené od podstatného mena;

denominatívny príd. m.

dentála, -y, -tál žen. r. fon. zubná spoluhláska, zubnica;

dentálny príd. m.

Naposledy hľadané výrazy

1. deň v Slovníku slov. jazyka