Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „da��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

da čast. nár. ba: Da ver` doktor by sa zišiel do dediny. (Tim.)

da capo [vysl. dakápo] prísl. (tal.) hud. od začiatku (opakovať)

dach, -u muž. r. ľud. zastar. strecha

dačí, -ia, -ie zám. neurč. privl. privlastňuje niečo neurčitej osobe, niečí, voľačí: Budem spievať na dačiu tak radosť. (Hviezd.)

cia, -ie žen. r. hist. starorímska provincia na území terajšieho Sedmohradská;

Dák, -a, mn. č. -ovia/-ci muž. r. obyvateľ Dácie;

dácky príd. m.

dačo, nár. i dačosi, bás. i dač zám. neurč.

1. označuje neurčitú, neznámu vec, niečo, voľačo: Či ťa dač bolí? (Sládk.);
dačo za dačo, nič za nič prísl.

stáť za dačo p. stáť;
na dačo súci vhodný (o veci), schopný (o osobe);
dačo znamenať a) o niečom významnom;
b) o osobe, ktorá má vplyv, vyššie postavenie ap.;
mať dačo pod klobúkom mať rozum, vedieť niečo;

2. zried. nie všetko, časť niečoho, trochu: je na tom dačo pravdy

dačochcej, -a muž. r. žart. zried. kto niečo chce, žiada (Urb.)

ďad, -a muž. r. nár. starý človek, ded;

pren. o žobrákovi, otrhanom človekovi: Ako by ten nemrel ... ďad, trhan, hladoš? (Hviezd.)

dada, -y, dád žen. r. trochu zastar. pestúnka, opatrovkyňa detí, dojka: A čo ma do vášho Zarándyho, azda som mu tútorom alebo dadou? (Vaj.)

dadaizmus, -mu muž. r. krajne formalistický, úpadkový literárny a výtvarnícky smer, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne v západnej Európe;

dadaista, -u muž. r. prívrženec dadaizmu;

dadaistický príd. m.: d-á poézia charakterizovaná nezmyselným hromadením slov;
d-é maliarstvo nezmyselné miešanie a nanášanie čiar a farieb

dade cit. ľud. v spojení bisťu dade vyjadruje zakliatie, bisťu bohu: Bisťu dadečože je toto? Túto kosu akosi čert preletel: nechytá nič. (Kuk.)

dade [vysl. tvrdo ] neskl. muž. r. (cig.) hovor. expr. pomenovanie starého Cigána: Keď náš dade žil, vyšiel ráno z búdy. (Ráz.)

dadov, -a muž. r. (maď.) zastar. datská opatrovňa, škôlka (Tim.)

dadovka, -y, -viek žen. r. (maď.) zastar. učiteľka v detskej opatrovni, v škôlke (Tim.)

ďaf cit. napodobňuje brechot psa, hav: Ďaf, ďaf, vraví bližší z Dunčov a chce ho obliznúť. (Chrob.)

ďafkať p. ďavkať

dagerotyp, -u muž. r. najstarší druh fotografie, nazvaný podľa vynálezcu Daguerra;

dagerotypia, -ie žen. r. najstarší spôsob fotografovania

ďah, -u muž. r. kraj. miesto, cesta, smer: Je to tu kdesi, ale v ktorých ďahoch! (Bod.) Tamtým ďahom je salaš — ukazoval Paľo Stieranka na druhú stranu. (Ondr.)

ďahom prísl. kraj. miestami, niekde: Tráva je ďahom i po pás. (Tim.)

dajako i dajak (hovor. i dáko) zám. prísl. nejako, voľajako: Neseďte na tom zrube, aby ste dajako nespadli! (Tim.) A starec nechal sa i dajak nútiť. (Hviezd.) Nechaj tak, ja už dáko zaplatím! (Jil.)

dajaký (hovor. i dáky) zám. neurč.

1. označuje neurčité, neznáme vlastnosti niekoho, niečoho, nejaký, voľajaký, akýsi: Nepokladajte za dajaké chvastanie, čo vám poviem. (Jégé) Prišiel k nemu s dajakou žiadosťou. (Urb.) Hľadeli na Martinca ako na dáke čudo. (Hor.)

2. zried. označuje neurčitý počet, niekoľko: Predali dajaký meter ovsa. (Jil.)

dajeden čísl. neurč. označuje neurčitý počet, neurčité množstvo, niektorý, voľaktorý: Dajedni mysleli, že je hádam opitý. (Jégé) Môj úmysel je: lapiť dajedného dedinčana. (Tim.)

dajsamibože (star. pís. daj sa mi bože) cit. vyjadruje pohŕdanie. nevídali, no veru, dajsamisvete: No dajsamibože, koľké hrdinstvo! (Pláv.) Dajsamibože, taká choroba. (Hor.)

dajsamisvete (star. pís. daj sa mi svete) cit. vyjadruje pohŕdanie, nevídali, no veru, dajsamibože: Nič sa mi tu nestane. A keby aj ... dajsamisvete. (Karv.)

k p. Dácia

ďak1, -u muž. r. nár. blahobyt, pohodlie, dobrota: V našej dedine nieto lepší ďak, ako u nás. (Tim.)

ďak2, -u muž. r. bás. zried. ďakovanie, vďaka: Veď pochúťok viac, než som žiadal, veľa viac, ó, ďak! (Hviezd.)

ďaka prísl. (len v prísudku) arch. chuť, dobrá vôľa: Tu nám nebolo ďaka ostávať. (Vans.) Sadni, keď ti taká ďaka. (Taj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. da�� v Slovníku slov. jazyka