Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dať” v Slovníku slovenského jazyka

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať;
udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo;
d. niekomu na chlieb, na cigarety;
d. do daru niekomu niečo;
d. dcére niečo do vena
;
hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku;
d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie;
d. niekomu pôžičku
požičať peniaze;
d. niekomu potvrdenie vydať;
d. do prenájmu niekomu niečo;
d. niekomu náhradu za niečo;
d. do opatery niekomu niekoho, niečo

d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť;
dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý;
d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho;
d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne;
d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho;
d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho;
d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho;
d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo;
d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým;
zrušiť dané slovo nedodržať sľub;
hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu);
hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním;
slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa;
d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho;
d. život niekomu porodiť ho;
dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom;
d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo;
hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený;
d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať;
d. radu niekomu poradiť;
d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo;
d. niekomu odpoveď odpovedať mu;
d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu;
d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať;
hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho;
d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti;
d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím;
d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho;
hovor. d. ďalej niečo povedať to iným;
d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo;
dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním;
d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo;
d. niekomu ponaučenie poučiť ho;
d. záruku niekomu zaručiť sa;
d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer;
d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho;
d. niekomu možnosť umožniť mu niečo;
daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo;
d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho;
dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť;
dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho;
d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho;
d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo;
dajme tomu povedzme, predpokladajme;
ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu;
ja ti dám! výraz hrozby;
d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať;
hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho;
šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk;
d. dieťa spať
uložiť do postele

hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli;
hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia;
d. list na poštu podať, odovzdať;
d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to;
hovor. d. niečo na papier napísať;
d. niečo do novín uverejniť;
hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť;
d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať;
ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok;
hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť;
d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom;
d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať;
d. niekoho do väzby uväzniť ho;
cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho;
d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať;
d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku;
Daj mi tú knihu!

d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy;
dalo mi to robotu
;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba;
d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu;
veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva;
d. na slovo niekoho poslúchnuť;
Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo;
d. si ušiť šaty;
d. zavolať políciu;
d. podpísať niekomu niečo

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);
hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť;
d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu;
daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo;
dať sa, nedať sa využiť;
dať sa, nedať sa presvedčiť;
dať sa, nedať sa biť;
dať sa, nedať sa odradiť

d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo;
nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku;
nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní;
nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť;
hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať;
d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať;
starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.);
zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti;
hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.;
poslať do zamestnania, do služby ap.;
d. niekoho na remeslo;
dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča;
d. niekoho vyučiť
;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia;
d. niekomu niečo na úver
predať bez platenia v hotovosti

d. niečo za babku, za facku lacno predať;
nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku;
d. sa do jedla;
d. sa do pohybu, do behu;
d. sa s niekým do známosti
zoznámiť sa s ním;
d. sa na pokánie;
d. sa na útek
začať utekať: d. sa vnohy utekať;
Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

dali sa do vlasov pobili sa;
d. sa na cestu vypraviť sa;
d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote);
hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta;
d. sa krížom cez horu;
d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo;
d. sa poľom, cestou
;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť;
usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci
;
neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...;
naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať;
kúpil všetko, čo sa dalo

urobíme, čo sa dá čo bude možné;
nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie;
o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa;
obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si

dáta, dát stred. (len v mn. č.) údaje: presné d.;
osobné, životopisné, bibliografické, štatistické d.

datácia, -ie žen. r. datovanie

ďateľ, -a/-tľa, mn. č. -e/-tle muž. r. užitočný šplhavý vták žijúci v sadoch;
zool. ď. čierny (Dryocopus martius), ď. veľký (Dryobates major);
ď. klope, ďobe, ťuká

ďatelina, -y, -lín žen. r. druh kŕmnej rastliny;
bot. ď. lúčna (Trifolium pratense);
kosiť, sušiť, voziť ď-u;
kŕmiť ď-ou;
ísť na ď-u
;

ďatelinový príd. m.: ď. list, ď-é semeno;
ď-á plachta
na ďatelinu;

ďatelinka, -y, -niek žen. r. zdrob. expr. ;

ďatelinkový príd. m. zdobený vzorkami tvaru ďateliny: ď. obrus (Tim.)

ďatelinisko, -a, -nísk stred. pole, na ktorom je al. bola zasiata ďatelina

ďatelinotráva, -y, -tráv žen. r. poľnohosp. krmovina obsahujúca ďatelinu i trávu;

datelinotrávny príd. m.: ď-a miešanka, ď-e pole

ďatelinovina, -y, -vín žen. r. poľnohosp. rastlina druhu ďateliny

datív, -u muž. r. gram. tretí pád v skloňovaní;

datívny príd. m.: d-a väzba

datľa, -le, -lí žen. r. ovocie datľovníka;

datľový príd. m.: palma d-á

datľovník, -a muž. r. palma datľová

datovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo)

1. označovať, označiť, opatriť dátumom: d. list, spis, listinu;
zmluva je datovaná 20. IX. 1953
;

2. určovať, určiť dátum vzniku niečoho, časove zaradiť: d. umeleckú pamiatku, vykopávku

|| datovať sa nedok. mať začiatok, začínať sa: Druhé politicko-národné obrodenie datuje sa od slovenského národného zhromaždenia. (Vaj.)

dátum, -mu muž. r. (star. i dátum, -ta stred.) udanie miesta, dňa, mesiaca a roku nejakej udalosti, napísania listu, listiny a pod.: presný d.;
napísať, uviesť, udať d.;
d. listu, d. narodenia, d. vystavenia účtu;
niečo je staršieho, novšieho dáta
pochádza zo starších, z novších čias;

dátumový príd. m.: d-á pečiatka

dátumovka, -y, -viek žen. r. hovor. dátumová pečiatka

daturín, -u muž. r. prudký jed z durmanu;

daturínový príd. m.

Naposledy hľadané výrazy

1. dať v Slovníku slov. jazyka