Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „cvi��enie” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

cvíčala, -y, -čal žen. r. nár. vták čvíkota

cvičba, -y žen. r. zastar. cvičenie, výcvik (Vaj., Šolt., Kuk.)

cvičebnica, -e, -níc žen. r. školská kniha na precvičovanie príslušnej vyučovacej látky, cvičebná kniha: c. účtovníctva;

cvičebnicový príd. m.

cvičebný príd. m. určený na cvičenie, precvičovanie, súvisiaci s cvičením, precvičovaním: c. priestor, c. čas, c-á doba;
c-á kniha
cvičebnica

cvičenec, -nca muž. r. kto koná cvičenie, najmä v telocviku al. v brannej výchove;

cvičenka, -y, -niek žen. r.

cvičenie, -ia stred.

1. konanie telesných cvikov, výcvik;
tréning: c. na náradí, prostné c.;
voj. poradové c., c. s puškou;

2. činnosť na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností al. telesnej obratnosti: slohové, rečnícke, dychové, telesné c.;
prstové c.
(na hudobných nástrojoch);
c. zvierat drezúra;
náb. duchovné c. exercície;
voj. povolať na c., ísť na c.;

3. vystúpenie cvičencov pred verejnosťou: hasičské, sokolské, žiacke, verejné c.;

4. látka na precvičovanie: preberáme piate c. (v cvičebnici)

cvičený príd. m. cvikom zdokonalený, školený, obratný, rutinovaný: c-á ruka, c-é oko, ucho;
cvičený v reči;
c. pes
;

cvičenosť, -ti žen. r.

cvičište, -ťa, -číšť i cvičisko, -a, -čísk stred. miesto (na otvorenom priestranstve) určené na cvičenie: športové, vojenské c.

cvičiť, -í, -ia nedok.

1. (bezpredm., čo i na čom) konať gymnastické cviky, robiť telocvik: c. nohami, rukami;
tel. c. prostné, c. na hrazde, na bradlách, na kruhoch, na koni;
chodiť c.
chodiť na telocvik;
c. na povel;

2. (na čom, čo i bezpredm.) konať cvičenie na získanie zručnosti, trénovať: c. na husliach, na klavíri;
c. preskoky, hod guľou;
c. ťahy
(pri písaní, kreslení, rýchlopise a pod.);
c. delenie, násobenie;

3. (koho v čom, čo s kým, čo) viesť k získaniu, zdokonaleniu vedomostí, schopností al. obratnosti, učiť, priúčať;
trénovať: Bystrého chlapca otec cvičil v latinčine a gréčtine. (Vlč.);
učiteľ cvičí pieseň so spevákmi;
cvičiť (si) pamäť, pozornosť, obratnosť, hlas, svaly
;

opak. cvičievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 nacvičiť, k 3 vycvičiť

|| cvičiť sa (v čom i bezpredm.) opakovaním sa zdokonaľovať, učiť sa, trénovať sa: c. sa v trpezlivosti, v cudzej reči, v zbrani;

opak. cvičievať sa;

dok. vycvičiť sa

cvičiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto vedie cvičenie (najmä telocvičné), cvičí, nacvičuje niekoho;
tréner;

cvičiteľka, -y, -liek žen. r.;

cvičiteľský príd. m.: c. kurz, c. sbor

cvička, -y, mn. č. obyč. v cvičky, -čiek žen. r. ľahká obuv s mäkkou podrážkou, určená najmä na telocvik

cvičný príd. m. určený na cvičenie, cvičebný, pokusný: c. let, c-á jazda, c-á lúka;
c-é stredisko
;
škol. c-á škola pre praktický výcvik budúcich učiteľov;
c. učiteľ učiaci na cvičnej škole

cvik1, -u muž. r.

1. cvičenie, zdokonaľovanie nejakej duševnej al. telesnej schopnosti, výcvik;
zbehlosť, zručnosť: vyžadovať veľa c-u;
naučiť sa niečo c-om;
mať, získať, nadobudnúť, stratiť c.;
prísť do c-u, vyjsť z c-u

hovor. vziať niekoho do c-u prísne vychovávať;

2. mn. č. tel. obyč. v cviky jednotlivé výkony pri cvičení, jednotlivé druhy cvičenia: prostné c-y, c-y na náradí;
dýchacie c-y
;

cvikový príd. m.

cvik2, -u muž. r. (nem.) ľud. klin (napr. v dreve, na šatách): c. poľa (Gab.)

cvikací, -ia, -ie príd. m. hovor. určený na cvikanie: c-ie kliešte;
c-ie hodiny
kontrolné pichacie hodiny

cvikačky, -čiek žen. r. pomn. hovor. kontrolné pichacie hodiny

cvikať, -á, -ajú nedok. hovor. (čo) dierkovať, presekávať: c. cestovné lístky;

dok. cviknúť

cviker, -kra, 6. p. -kri, mn. č. -kre muž. r. druh okuliarov, ktoré sa upevňujú na koreni nosa: nasadiť si c., nosiť c.

cvikla, -y, -kiel žen. r. kultúrna rastlina používaná ako zelenina, červená repa: červený ako c.;

cviklový príd. m.

1. z cvikly: c. šalát;

2. majúci vlastnosti cvikly: c-á farba, c-á chuť;

cviklička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

cviklovočervený príd. m. červený ako cvikla: c-á farba, látka, c-é líca

cviknúť, -ne, -nú, -kol dok. hovor. (čo) predierkovať, preseknúť: c. cestovný lístok;

nedok. cvikať

čvíkota, -y, -kot žen. r. druh spevavého sťahovavého vtáka;
zool. č. severná (Turdus pilaris)

čvikotať, -tá/-ce, -tajú/-cú nedok. expr. štebotať, švitoriť: lastovičky čvikotajú (Urbk.);
I drobné vtáctvo píska a čvikoce. (Kuk.)

čvikotavý príd. m. expr. zried. vydávajúci čvirikavé zvuky: č. drozd;

čvikotavo prísl. (Bod.)

cvikový p. cvik1

čvirik1 cit. napodobňuje čvirikanie vtákov, najmä vrabcov

čvirik2, -u muž. r. zried. čvirikanie, štebot vtáctva: Kŕdeľ všetečných vrabcov zletoval zo sliviek na hriadky s čvirikom. (Vaj.);
veselý čvirik vtáctva (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. cvi��enie v Slovníku slov. jazyka