Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „cudzí” v Slovníku slovenského jazyka

cudzí, -ia, -ie príd. m.

1. patriaci inému, do vlastníctva iného (op. vlastný, svoj): c. majetok, kapitál, c-ie záujmy;
bojovať, pracovať za c-ie záujmy;
gazdovať na c-om;
dostať sa do c-ích rúk

učiť sa na c-ej škode zo skúseností iných;
hovor. sadnúť na c-ie, do c-ieho zmocniť sa majetku niekoho iného;
siahnuť po c-om, na cudzie kradnúť;
jesť c. chlieb byť od niekoho závislý;
žiť na c-om chlebe byť, žiť u cudzích ľudí;
žiť na c. účet dať sa niekým vydržovať;
c-ie prahy otĺkal o chudobnom;
chváliť sa c-ím perím prisvojovať si zásluhy, prednosti niekoho iného;
z cudzieho dávať ľahko prísl., z cudzieho krv netečie prísl., c-ie nebolí prísl. nemrzí nás škoda niekoho iného;

2. patriaci do inej rodiny, do iného domu (op. príbuzný, domáci): c. človek;
byť, žiť u c-ích, zveriť niekoho, niečo na c-ích, byť odkázaný na c-ích
;

3. patriaci do iného národného, štátneho, jazykového kolektívu, do iného kraja, inej obce a pod. (op. rodný, našský, náš): c-ie zvyky, mravy, c-ie peniaze;
c. štátny príslušník;
c. jazyk;
hovoriť s c-ím prízvukom
neovládať dobre správnu výslovnosť;
lingv. c-ie slovo prebrané z iného jazyka;
slovník c-ích slov;
c-ia zem
cudzina;
byť v c-om svete v cudzine, medzi neznámymi ľuďmi;
c-ím vstup zakázaný;
byť v c-ích službách
pracovať pre záujmy iného, nie vlastného štátu;

4. nezvyčajný, zvláštny, podivný, neprirodzený: povedať niečo c-ím hlasom;

5. neznámy;
neoboznámený: cítim sa tu c., ako c.;
byť niekde c., je mi to c-ie
nepoznám to;

6. odlišujúci sa, nesúrodý: c. prvok v niečom;
c-ie teleso;

7. bez citového vzťahu, chladný, ľahostajný: sme, zostaneme si c-í

ukázať niekomu c-iu tvár byť neprívetivý, chladný

cudziar (nár. i cudzár), -a muž. r. pejor. cudzí človek, cudzinec, prisťahovalec, cudzí votrelec: oslobodili sa dvory od cudziara (Vaj.);
Vyber si šuhajka známeho, a nie cudzára. (Urbk.) Ty všivák, ty cudzár, však v Lesnej nemáš kde nohou stúpiť na svoje. (Ráz.);

cudziarsky príd. m.

cudzina, -y žen. r.

1. územie za hranicami štátu, zahraničie, cudzozemsko: ďaleká c.;
colná c.;
vývoz do c-y, dovoz z c-y
;

2. cudzí kraj, cudzie prostredie: Lepšie doma v skromnosti, než v cudzine v nádhere. (Kuk.)

3. zastar. všetko cudzie, cudzota

Kto má dcéry, má rodinu, kto má synov, má cudzinu prísl. lepšie je mať zaťov než nevesty.

cudzinča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -čiat/-čeniec stred. dieťa cudzinca al. cudzieho človeka

cudzinec, -nca muž. r.

1. príslušník cudzieho jazyka, národa, štátu, cudzozemec;

2. neznámy, cudzí človek: je cudzincom vo vlastnej dedine (Kuk.);
je c-om vo vlastnom dome;
stal sa pre nás c-om
;

cudzinka, -y, -niek žen. r.;

cudzinecký príd. m.: c. ruch návštevy cudzincov, najmä v turistike;
c-á kancelária pre styk s cudzincami;
c-á légia v niektorých kapitalistických štátoch vojenský útvar zložený obyč. z podozrivých živlov a najatých cudzincov (v kolóniách)

cudzinský príd. m. pejor. majúci cudzí ráz, cudzí: c-á výchova (Šolt.);

cudzinstvo, -a stred. cudzí ráz, cudzota: umelý nános cudzinstva (Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. cudzí v Slovníku slov. jazyka