Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „cieľ” v Slovníku slovenského jazyka

cieľ, -a muž. r.

1. miesto, ku ktorému niečo smeruje, méta: c. cesty, c. túžby;
šport. dobehnúť, vplávať do c-a

dôjsť c-a dosiahnuť žiadané, vytýčené;

2. terč: mieriť, strieľať do c-a, na c.;
zasiahnuť, trafiť, minúť c.

minúť sa s c-om nesplniť svoj účel;

3. zámer, úmysel, účel: c. života, svätý, dobročinný, vedecký, konečný c.;
určiť si, vytýčiť si (za) c., mať za c., sledovať nejaký c.;
vytrvale, bezohľadne kráčať za svojím c-om
;

4. kraj. medzník, kameň na medzi al. v brázde: Našiel som na lúke cieľ presadený. (Taj.);

cieľový príd. m.: c-á čiara, rovina;

cieľovo/-e prísl.;

cielik, -a muž. r. zdrob. k 4

čielko,čielce p. čelo1

cieľ, -a, -ajú nedok. nár. cieliť, mieriť (Hviezd., Kuk.)

cieľavedomý príd. m. majúci presný, stanovený cieľ: c-á práca, c-é úsilie;

cieľavedome prísl.;

cieľavedomosť, -ti žen. r. uvedomenie si, stanovenie presného cieľa, smerovanie k cieľu: c. práce, konania

cieliť, -i, -ia, rozk. cieľ nedok.

1. (na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) mieriť (obyč. zbraňou) na nejaký cieľ: c. na terč, na nepriateľa, c. do srdca;

pren. mať niekoho na mysli, mať nejaký úmysel, zámer: Eva vie, na koho Masliačka cieli. (Kuk.);

2. smerovať niekam, k niečomu: Ani dnešok nestojí na jednom mieste, ale ustavične cieli do budúcnosti. (Heč.);

dok. zacieliť, k 1 i nacieliť

cieľnik, -a muž. r. strel. časť zameriavacieho zariadenia, napr. na puške: optický, pomocný c.

cieľny, -eho muž. r. voj. vojak, ktorý pri ostrej streľbe obsluhuje ciele

cieľom predl. s 2. p. zastar. na niečo, pre niečo, s cieľom (s neurč.) : „cieľom ľahšieho použitia“, správ. pre ľahšie použitie

cieľuprimeraný príd. m. zodpovedajúci cieľu, účelný, vhodný: c. prostriedok;

cieľuprimerane prísl.;

cieľuprimeranosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. cieľ v Slovníku slov. jazyka