Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „chytiť” v Slovníku slovenského jazyka

chytiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho za čo) vziať do ruky, do rúk, uchopiť, lapiť: ch. loptu;
ch. niekoho za ruku;
ch. niekomu ruku;
ch. niekoho okolo pása, okolo krku;
ch. niekoho pod pazuchu;
Gazdiná chytila habarku medzi dlane.
(Kuk.) Do tých mäkkých rúk mal chytiť pluh alebo hnojné vidly. (Taj.)

ch. niekoho za golier vyhodiť, vykázať;
ch. niekoho za vlasy vyťahať;
ch. niekoho pod krk začať hrdúsiť, škrtiť;
ch. niečo pevne do rúk začať správne viesť: ch. niečo za správny za dobrý koniec dobre začať;
Chytiť to za praktický, hospodársky koniec (Taj.) začne vec posudzovať z praktického hľadiska;
ch. rozum do hrsti sústrediť sa, začať uvažovať;
ch. niekomu stranu, stránku zastať sa niekoho: ch. niekoho za slovo využiť prerieknutie niekoho;
chytiť niekoho za svedomie (Jes.) vyvolať v niekom výčitky svedomia;

2. (čo, koho) lapiť, uloviť, zmocniť sa niečoho, niekoho;
pristihnúť niekoho pri niečom: ch. muchu, vtáčika, zajaca, ch. rybu do siete, na udicu, ch. myš do pasce;
ch. zlodeja, špióna;
ch. niekoho pri čine, pri krádeži;
ch. niekoho na žart, na pekné sľuby
dostať, oklamať, dobehnúť;
hovor.: ch. ženícha, dobrú partiu;
ch. chorobu
dostať, ochorieť;
ch. pekné počasie vystihnúť (napr. na dovolenku);
ch. prvú cenu dostať, vyhrať;
ch. dobré miesto dostať dobré zamestnanie;
ten to chytil niečo sa mu vydarilo, dobre pochodil;
ch. stanicu, Bratislavu, Prahu, dobrú hudbu v rozhlase;
ch. signály zachytiť nejakým prístrojom;

3. hovor. (čo, koho) prísť niekam načas, stihnúť, dostihnúť, zastihnúť, zachytiť: ch. vlak, autobus;
ch. začiatok
(divadelného al. filmového predstavenia ap.);
nechytil priateľa doma;

4. (koho, čo) zachvátiť, zasiahnuť, zmocniť sa niekoho: chytil ho žiaľ, hnev, závrat, kašeľ;
Chytila ho náramná ľútosť.
(Jes.) Chytila ho chorobná túžba za domovom. (Vaj.) Nepokoj chytí i jeho. (Ráz.-Mart.) Chytil ju kŕč. (Žáry);
niečo chytila hrdza, pleseň pokryla;
hovor. chytený na pľúca chorý na tbc;
chytený na rozum blázon;
je chytený podnapitý;
chytený od ohňa (napr. koláč) pripečený;
chytený od slnka (o človeku) opálený, ohorený;
trnky chytené od mrazu spálené;
umel. slang. dobre chytená nálada vystihnutá;

5. pevne priľnúť, prilepiť sa: farba, malta chytila;

nedok. chytať

|| chytiť sa1

1. (koho, čoho, za čo) uchopiť sa rukami, pridržať sa, zachytiť sa: chytil sa stĺpa (Jes.);
ch. sa niekoho za ruku;
chytili sa za ruky, popod pazuchy;
chytili sa kľučky
(Žáry);
chytila sa za srdce (Taj.)

ch. sa za nos byť zahanbený;
ch. sa za hlavu nevedieť si rady, zúfať si v ťažkej situácii;
kto sa topí, i slamky (britvy) sa chytí (prísl.) v ťažkej situácii siahneme po akomkoľvek prostriedku na záchranu;
ch. sa za pasy začať sa pasovať, biť;

pren. (čoho) využiť, použiť niečo na niečo, chopiť sa niečoho, siahnuť po niečom: Musíme sa i my chytiť meča (Jes.) začať bojovať. Musel som sa chytiť žobráckej palice (Ráz.-Mart.) ísť po žobraní. Po otcovi chytil sa čakana syn (Tat.) začal kopať;
ch. sa rozumu začať múdro, premyslene konať;
ch. sa príležitosti, ch. sa dobrej rady;
Ostatní sa chytili jeho poznámky.
(Vaj.) Dcéra chytila sa tej myšlienky. (Kuk.) Keď nešlo s kresťanskou láskou, chytili sa ženy podvodu. (Jes.)

2. (do čoho, na čo) lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, do klepca, na udicu, na lep;
pren. ch. sa na sladké reči nechať sa oklamať, obalamútiť rečami;

3. (koho, čoho) zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: chytila sa ho pýcha;
dobrá vôľa sa chytila niekoho;
chytila sa ma choroba;
pleseň, hrdza sa chytila niečoho
pokryla niečo;

4. (čoho, do čoho, s neurč., zried. i na čo, za čo) začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa do niečoho, chopiť sa niečoho: ch. sa do roboty, ch. sa svojho remesla;
Čo bolo mladé, všetko sa chytilo do tanca
(Kuk.) začalo tancovať. Chyť sa poriadnej roboty (Tat.) venuj sa práci. Mišo nevedel, čoho sa chytiť (Zgur.) nemal prácu. Keby som bol vzal druhého advokáta, bol by sa toho inakšie chytil (Taj.) bol by to lepšie vykonal;
chytila sa chlebík piecť (Taj.);
Chytil sa za učiteľa (Taj.) začal vykonávať učiteľské povolanie;
pren. ch. sa do niekoho začať sa s niekým biť;
hovor. ch. sa pobiť sa, začať sa biť (navzájom): Chcete sa biť? Nuž vyhŕňajte si rukávy, poďme sa chytiť. (Tat.)

5. zapustiť korene, ujať sa, vydariť sa: rastlina sa chytila;
Chlapec sa tak chytil, že len radosť.
(Taj.);

nedok. chytať sa

chytiť sa2, -í, -ia dok. začať horieť, vzňať sa: papier sa chytil, dom sa chytil, strecha, slama sa chytila;
stoh sa chytil plameňom
;
neos. v peci sa nechcelo chytiť;
pren. Líca išli sa mi chytiť plameňom od hanby (Kuk.) veľmi som sa začervenal;

nedok. chytať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. chytiť v Slovníku slov. jazyka