Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „chodiť” v Slovníku slovenského jazyka

chodiť, -í, -ia nedok.

1. (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, ísť, pešo, kráčať, vykračovať, uberať sa: ch. pomaly, rýchlo, krokom;
ch. pešo, peši, ch. po zemi, po povraze;
ch. po rukách;
dieťa sa učí ch., začína ch., dieťa ešte nechodí, nevie chodiť;
nik nechodí
neprichádza;
ch. hore-dolu bez cieľa;
ch. s otcom, s bratom;
chodí ako duch
ticho, nečujne;
chodí po (na) prstoch, po špičkách opatrne, ticho;
ch. niekomu v pätách sledovať niekoho;
žart. chodí, akoby bol ražeň zhltol vzpriamene, meravo;
hovor. kde si chodil?, kde chodíš? kde si bol?, kde si sa zdržal?;
chodí o palici, o barlách o chromom človeku;
chodí si po horách, po meste voľne, bezstarostne sa prechádza;
chodí (si) ako páv pyšne

ch. po slobode byť slobodný, voľný;
chodil by po hlave o rozpustenom, samopašnom človeku;
ch. na vlastných nohách samostatne konať;
ch. niekomu po hlave veľa si k nemu dovoľovať;
nechať si ch. po hlave byť nadmieru trpezlivý;
chodí ako mačka okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje;
ch. s bubnom na zajace, na vrabce s krikom, nápadne niečo robiť;
ch. okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo;
ch. po zlých, krivých, bludných chodníkoch, chodníčkoch, cestách viesť ľahkomyseľný život;
ch. vyšliapanou cestou konať podľa starých, osvedčených spôsobov;
netreba ch. ďaleko za dôkazmi, po príklady sú poruke;
hovor.: vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom;
Okolo peňazí ani nechodili (Karv.) nemali, nemajú peňazí;
to okolo zlata ani nechodilo nie je to zo zlata;

2. často, pravidelne niekam prichádzať, dochádzať s určitým cieľom, navštevovať niekoho al. niečo: ch. do školy, do práce, do divadla, do spoločnosti;
ch. na prechádzku;
ch. na prednášky, na schôdzky, na koncerty;
ch. na zábavy, na vohľady, na zálety;
ch. po mlieko, po deti
(kraj. i pre mlieko, pre deti) odnášať, odvádzať;
ch. na ryby chytať ryby, ch. na zajace poľovať, ch. na huby, na maliny zbierať;
hovor. ch. na pivo, na kávu, na polievku piť, jesť (napr. v reštaurácii);
chodiť niekomu na ovocie kradnúť;
ch. nakupovať, ch. sa kúpať;
ch. vlakom, lietadlom, autom
cestovať;
ch. po návštevách robiť veľa návštev;
ch. po domoch, ch. z domu do domu;
ch. po súdoch
stále sa súdiť s niekým;
ch. po jarmokoch;
ch. k niekomu
navštevovať ho;
ľud. Dvaja chodia tie isté školy (Kuk.) študujú na rovnakých školách. Ešte chodí školy (Laz.) študuje;
poriadne, presne, pravidelne ch. (napr. do práce) dochádzať;
ch. po svete, svetom cestovať, putovať;
ch. za prácou, za obchodom hľadať prácu, obchod;
ch. bez cieľa túlať sa;
ch. po pýtaní, po žobraní žobrať;
ch. s hydinou, s prebytkami na trh nosiť na trh;
hovor. ch. za múkou, za potravinami hľadať, zháňať;
ch. (si) za niečím (napr. za žiadosťou) vybavovať niečo;
zastar. ch. na panské (za poddanstva) pracovať na panskom majetku;
ch. na roboty (Taj.);
ch. medzi svet, medzi ľudí stýkať sa s ľuďmi

chodí ako hodiny presne;
Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas;
ľud. ch. po dobrých ľuďoch žobrať;
ch. za chlebom, ch. na zárobky odchádzať za prácou, za zamestnaním (napr. do cudziny);
Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) nepostihuje neživé veci, ale ľudí;
Kde nechodí slnko, tam chodí lekár (prísl.) o nezdravom bývaní;
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (prísl.);
ch. s cirkusom byť artistom;
ch. za školu, poza školu zanedbávať vyučovanie;
ch. niekomu na krk obťažovať niekoho, domŕzať;
Upozornil otca, aby s takými vecami nechodil (Jégé) neobťažoval;
ch. s dievčaťom, s chlapcom mať známosť;
ch. za dievčatmi o záletníkovi;
ch. za dievčaťom dvoriť, uchádzať sa o dievča;
hovor. ch. do niečoho (napr. do múky, do lekváru) jesť, maškrtiť (napr. o myšiach, o deťoch);
hovor. žart. ch. niekomu do kapusty, do revíru dvoriť dievčaťu al. manželke iného;
miešať sa do cudzích záležitostí;

3. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti, konať dráhu;
pravidelne prichádzať a odchádzať (o dopravných prostriedkoch), premávať: prsty mu chodia po klávesoch. (Tim.);
hodiny dobre, presne chodia idú;
vlaky, autobusy, lietadlá chodia premávajú;
vozy, autá, bicykle chodia (napr. po ulici) premávajú

chodia reči, zvesti, povesti o niekom, o niečom vraví sa, povráva sa;
zpráva, zvesť chodí od úst k ústam koluje;
niečo chodí z ruky do ruky koluje;
duša chodí doňho spávať je slabý, chorý, na úmor;
niečo mi chodí po rozume myslím na niečo, mám niečo na mysli;
ústa jej chodia ako namastené veľa rozpráva;
mráz mu, jej chodí (zimomriavky mu, jej chodia) po chrbte trasie sa od strachu, odporu, hrôzy;
„Povedzte,“ núkala, oddane chodiac očami za ním (Tim.) sledujúc ho očami.

4. dochádzať poštou, byť doručovaný: noviny, časopisy, listy, knihy, peniaze chodia niekomu;
pošta chodí;
Žaloby chodili pánu slúžnemu.
(Vaj.) Rozkaz na ústup nechodí. (Letz)

5. (o človeku) byť, bývať (v nejakom stave): ch. smutný, zamračený, zadumaný;
ch. o hlade
byť hladný

chodí ako bez duše (napr. od žiaľu, bôľu);
chodí ako na tŕňoch je nedočkavý, netrpezlivý, s obavou niečo očakáva;
chodí ako vo snách zamyslený, duchom neprítomný;
chodí ako zmoknutá sliepka je zronený, zahanbený;

6. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ch. bez kabáta, v košeli, v čižmách, v krpcoch;
ch. dobre, pekne, zle oblečený;
ch. v čiernom, v smútku
nosiť čierne šaty;
ch. bosý, otrhaný;
pekne si chodí
pekne sa oblieka;
chodí v hodvábe nákladne sa oblieka;

7. hovor. vo výraze tak to chodí (chodilo) býva (býval), stáva sa, je (bolo) zvykom: Nuž ale na dedine to tak chodí. (Hor.);
tak to u nás (na svete) chodí;

8. nár. (o čo, o koho) prichádzať žiadať, prosiť o niečo: Aj ona len o muža chodí. (Tim.)

9. nár. (o čo) stáť, mať záujem: Nechajte ma na pokoji — mám robotu. Ja aj chodím o vaše pletky! (Tim.)

10. nár. (komu) patriť, prislúchať, prináležať: Ja len chcem od teba, čo mi chodí. (Laz.) Koľko si zarobila? Koľko mi chodilo. (Laz.) Čajka vďačne platí štátu, čo mu chodí (Laz.) čo je povinný zaplatiť;

opak. chodievať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. chodiť v Slovníku slov. jazyka