Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „chod” v Slovníku slovenského jazyka

Chod, -a, mn. č. -ovia muž. r. obyvateľ Chodska;

Chodka, -y, -diek žen. r.;

Chodsko, -a stred. kraj v juhozápadných Čechách, ktorého obyvatelia boli v minulosti strážcami českých hraníc;

chodský príd. m.: ch. kroj, ch-é nárečie

chod, -u muž. r.

1. robenie krokov pri pohybe z miesta na miesto, chôdza;
spôsob chôdze: zrýchliť, zmierniť, spomaliť ch., tichý ch.;

2. beh, činnosť, fungovanie: ch. stroja, ch. vozidla;
uviesť, dať niečo do ch-u
(napr. stroj);
byť v chode;
automatický, samočinný ch.
;

3. priebeh, postup, vývoj: ch. času, ch. vecí, ch. myšlienok;
ch. práce, ch. udalostí;
ch. premávky, ch. výroby;
riadny, pravidelný, hladký ch.
;

4. osobitné jedlo v rade jedál pri obede, večeri ap.: prvý, druhý ch.;
obedtri ch-y

Chodsko,chodský p. Chod

chodák, -a, mn. č. -ci muž. r. hovor. kto veľa a rád chodí: dobrý ch.;
slabý ch.
kto nevládze veľa chodiť

chodba, -y, -dieb žen. r.

1. dlhší úzky priestor určený na priechod: domová, tmavá ch., spojovacia ch., podzemná ch., úzka, široká, dlhá ch.;

2. anat. priechod, kanál: nosná ch.;

chodbový príd. m.: ch-é okno;

chodbička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

chodbár, -a muž. r. slang.

1. ban. baník pracujúci na razení chodieb v bani;

2. väzeň poverený udržiavaním poriadku vo väzení;

chodbárka, -y, -rok žen. r.

chodbica, -e, -bíc žen. r. zried. menšia chodba

chodec, -dca, mn. č. -dci muž. r.

1. človek idúci, chodiaci pešo: osamelý ch., disciplinovaný ch.;
chodník pre ch-ov
;

2. šport. pretekár v chôdzi;

chodkyňa, -ne, -kýň žen. r.;

chodecký príd. m. ch. šport, ch. výcvik, ch. terén;
ch-é preteky

chodiačky prísl. hovor. chodiac, idúcky: spal ch.

chodidlo, -a, -diel stred.

1. časť nohy, na ktorú sa našľapuje pri chodení, podošva a päta;

2. časť pančuchy al. ponožky obúvaná na chodidlo nohy;

chodidlový príd. m.: ch-á plocha

chod, -í, -ia nedok.

1. (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, ísť, pešo, kráčať, vykračovať, uberať sa: ch. pomaly, rýchlo, krokom;
ch. pešo, peši, ch. po zemi, po povraze;
ch. po rukách;
dieťa sa učí ch., začína ch., dieťa ešte nechodí, nevie chodiť;
nik nechodí
neprichádza;
ch. hore-dolu bez cieľa;
ch. s otcom, s bratom;
chodí ako duch
ticho, nečujne;
chodí po (na) prstoch, po špičkách opatrne, ticho;
ch. niekomu v pätách sledovať niekoho;
žart. chodí, akoby bol ražeň zhltol vzpriamene, meravo;
hovor. kde si chodil?, kde chodíš? kde si bol?, kde si sa zdržal?;
chodí o palici, o barlách o chromom človeku;
chodí si po horách, po meste voľne, bezstarostne sa prechádza;
chodí (si) ako páv pyšne

ch. po slobode byť slobodný, voľný;
chodil by po hlave o rozpustenom, samopašnom človeku;
ch. na vlastných nohách samostatne konať;
ch. niekomu po hlave veľa si k nemu dovoľovať;
nechať si ch. po hlave byť nadmieru trpezlivý;
chodí ako mačka okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje;
ch. s bubnom na zajace, na vrabce s krikom, nápadne niečo robiť;
ch. okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo;
ch. po zlých, krivých, bludných chodníkoch, chodníčkoch, cestách viesť ľahkomyseľný život;
ch. vyšliapanou cestou konať podľa starých, osvedčených spôsobov;
netreba ch. ďaleko za dôkazmi, po príklady sú poruke;
hovor.: vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom;
Okolo peňazí ani nechodili (Karv.) nemali, nemajú peňazí;
to okolo zlata ani nechodilo nie je to zo zlata;

2. často, pravidelne niekam prichádzať, dochádzať s určitým cieľom, navštevovať niekoho al. niečo: ch. do školy, do práce, do divadla, do spoločnosti;
ch. na prechádzku;
ch. na prednášky, na schôdzky, na koncerty;
ch. na zábavy, na vohľady, na zálety;
ch. po mlieko, po deti
(kraj. i pre mlieko, pre deti) odnášať, odvádzať;
ch. na ryby chytať ryby, ch. na zajace poľovať, ch. na huby, na maliny zbierať;
hovor. ch. na pivo, na kávu, na polievku piť, jesť (napr. v reštaurácii);
chodiť niekomu na ovocie kradnúť;
ch. nakupovať, ch. sa kúpať;
ch. vlakom, lietadlom, autom
cestovať;
ch. po návštevách robiť veľa návštev;
ch. po domoch, ch. z domu do domu;
ch. po súdoch
stále sa súdiť s niekým;
ch. po jarmokoch;
ch. k niekomu
navštevovať ho;
ľud. Dvaja chodia tie isté školy (Kuk.) študujú na rovnakých školách. Ešte chodí školy (Laz.) študuje;
poriadne, presne, pravidelne ch. (napr. do práce) dochádzať;
ch. po svete, svetom cestovať, putovať;
ch. za prácou, za obchodom hľadať prácu, obchod;
ch. bez cieľa túlať sa;
ch. po pýtaní, po žobraní žobrať;
ch. s hydinou, s prebytkami na trh nosiť na trh;
hovor. ch. za múkou, za potravinami hľadať, zháňať;
ch. (si) za niečím (napr. za žiadosťou) vybavovať niečo;
zastar. ch. na panské (za poddanstva) pracovať na panskom majetku;
ch. na roboty (Taj.);
ch. medzi svet, medzi ľudí stýkať sa s ľuďmi

chodí ako hodiny presne;
Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas;
ľud. ch. po dobrých ľuďoch žobrať;
ch. za chlebom, ch. na zárobky odchádzať za prácou, za zamestnaním (napr. do cudziny);
Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) nepostihuje neživé veci, ale ľudí;
Kde nechodí slnko, tam chodí lekár (prísl.) o nezdravom bývaní;
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (prísl.);
ch. s cirkusom byť artistom;
ch. za školu, poza školu zanedbávať vyučovanie;
ch. niekomu na krk obťažovať niekoho, domŕzať;
Upozornil otca, aby s takými vecami nechodil (Jégé) neobťažoval;
ch. s dievčaťom, s chlapcom mať známosť;
ch. za dievčatmi o záletníkovi;
ch. za dievčaťom dvoriť, uchádzať sa o dievča;
hovor. ch. do niečoho (napr. do múky, do lekváru) jesť, maškrtiť (napr. o myšiach, o deťoch);
hovor. žart. ch. niekomu do kapusty, do revíru dvoriť dievčaťu al. manželke iného;
miešať sa do cudzích záležitostí;

3. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti, konať dráhu;
pravidelne prichádzať a odchádzať (o dopravných prostriedkoch), premávať: prsty mu chodia po klávesoch. (Tim.);
hodiny dobre, presne chodia idú;
vlaky, autobusy, lietadlá chodia premávajú;
vozy, autá, bicykle chodia (napr. po ulici) premávajú

chodia reči, zvesti, povesti o niekom, o niečom vraví sa, povráva sa;
zpráva, zvesť chodí od úst k ústam koluje;
niečo chodí z ruky do ruky koluje;
duša chodí doňho spávať je slabý, chorý, na úmor;
niečo mi chodí po rozume myslím na niečo, mám niečo na mysli;
ústa jej chodia ako namastené veľa rozpráva;
mráz mu, jej chodí (zimomriavky mu, jej chodia) po chrbte trasie sa od strachu, odporu, hrôzy;
„Povedzte,“ núkala, oddane chodiac očami za ním (Tim.) sledujúc ho očami.

4. dochádzať poštou, byť doručovaný: noviny, časopisy, listy, knihy, peniaze chodia niekomu;
pošta chodí;
Žaloby chodili pánu slúžnemu.
(Vaj.) Rozkaz na ústup nechodí. (Letz)

5. (o človeku) byť, bývať (v nejakom stave): ch. smutný, zamračený, zadumaný;
ch. o hlade
byť hladný

chodí ako bez duše (napr. od žiaľu, bôľu);
chodí ako na tŕňoch je nedočkavý, netrpezlivý, s obavou niečo očakáva;
chodí ako vo snách zamyslený, duchom neprítomný;
chodí ako zmoknutá sliepka je zronený, zahanbený;

6. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ch. bez kabáta, v košeli, v čižmách, v krpcoch;
ch. dobre, pekne, zle oblečený;
ch. v čiernom, v smútku
nosiť čierne šaty;
ch. bosý, otrhaný;
pekne si chodí
pekne sa oblieka;
chodí v hodvábe nákladne sa oblieka;

7. hovor. vo výraze tak to chodí (chodilo) býva (býval), stáva sa, je (bolo) zvykom: Nuž ale na dedine to tak chodí. (Hor.);
tak to u nás (na svete) chodí;

8. nár. (o čo, o koho) prichádzať žiadať, prosiť o niečo: Aj ona len o muža chodí. (Tim.)

9. nár. (o čo) stáť, mať záujem: Nechajte ma na pokoji — mám robotu. Ja aj chodím o vaše pletky! (Tim.)

10. nár. (komu) patriť, prislúchať, prináležať: Ja len chcem od teba, čo mi chodí. (Laz.) Koľko si zarobila? Koľko mi chodilo. (Laz.) Čajka vďačne platí štátu, čo mu chodí (Laz.) čo je povinný zaplatiť;

opak. chodievať, -a, -ajú

choďkať, -á, -ajú nedok. expr. chodiť: Choďkajte rúče domov! (Kuk.)

chodník, -a muž. r.

1. cestička pre peších v poli, v lese ap.: lesný, horský, poľný ch.;
turistický ch.

chodiť po zlých, krivých, bludných ch-och (chodníčkoch) viesť ľahkomyseľný, nezriadený život;
dať sa na zlé, bludné, nebezpečné, krivé ch-y (chodníčky);
zvádzať, zviesť niekoho na zlé, krivé, bludné ch-y (chodníčky)
;

2. priestor po okrajoch cesty vyhradený pre chodcov: dláždený, asfaltový ch.;
úzky, široký ch.;
chodiť po ch-u
;

chodníkový príd. m.: ch-á dlažba;

chodníček, -čka muž. r. zdrob. malý úzky chodník, cestička: Vlasy rozčesané, chodníček uprostred rovný (Rys.) cestička vo vlasoch, pútec;
pren.: Kráčala chodníčkami života. (Krno) Že si sa dal na staré chodníčky! (Skal.) vrátil si sa k starému spôsobu života. Aj ty na tie chodníčky prídeš (Tat.) budeš konať ako ostatní. Po všelijakých chodníčkoch chodieval (Min.) všelijako žil, má pestrú minulosť. Však ja poznám jeho chodníčky (Kal.) záľuby, záujmy. Viem o otcových chodníčkoch. (Al.) Ustal sledovať bočné chodníčky priateľovej logiky (Kuk.) prefíkanosť, špekulantstvo

ísť, chodiť po vyšliapaných, vychodených, vydratých ch-och konať podľa starých, obvyklých spôsobov;
nájsť si ch. k niekomu, k srdcu niekoho spôsob, ako niekoho získať, ako sa s niekým spriateliť: Nenašli chodníčka k ostatným ľuďom. (Pláv.)

chodúľ, -a, mn. č. obyč. v chodúle, -ľov muž. r. i chodúľa, -le, obyč. v muž. r. č. chodúle, -dúľ žen. r. kraj. drevené podpory, na ktorých možno chodiť vysoko od zeme (používajú sa najmä pri hrách), štule: chodiť na ch-och (ch-ach)

chôdza, -e žen. r.

1. chodenie, pohybovanie sa pešo, krokom: ustatý od dlhej ch-e;
vzdialený na hodinu ch-e
;

2. spôsob chodenia, držanie tela pri chodení: pekná, pružná, ľahká, neistá ch.;
poznať niekoho po ch-i, podľa ch-e
;

3. šport. ľahkoatletická disciplína: preteky v chôdzi na 20 km

Naposledy hľadané výrazy

1. chod v Slovníku slov. jazyka