Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „chlap” v Slovníku slovenského jazyka

chlap, -a muž. r.

1. dospelý človek mužského pohlavia, mužský, muž: statný, územčistý ch., šikovný ch.;
Nuž chcel sombyť chlapom.
(Kuk.);
ch. ako hora vysoký, statný;
ch. ako buk (dub) silný zdravý;
líška ch. prešibaný, ľstivý

do chlapa všetci;
ako jeden ch. svorne, jednotne;
stáť ch. proti ch-ovi byť v boji;

2. silný, mocný, šikovný mužský: „No, chlap si!“ potľapkal ho otec. (Dobš.) Sváko Klimo je ešte chlap pri sebe. (Taj.);
dobrý, riadny ch.

ch. na mieste silný, mocný;
slabý ch. a) o telesne slabšom mužskom;
b) o mäkkom, neenergickom al. zbabelom mužskom;
robiť, pracovať za ch-a (o žene al. o nedospelom človeku) robiť ťažkú prácu vhodnú pre silného dospelého človeka;
bude zase ch. zdravý, silný (o chorom človeku);
byť ch. v niečom vedieť, ovládať niečo, vyznať sa v niečom;

3. hovor. expr. (5. p. chlape) pomenovanie človeka mužského pohlavia s citovým hodnotením, obyč. záporným (napr. v hneve, v zlosti): Hej, hrom do teba, čo si sa zbesnel, chlape! (Bod.) Hanba, chlape, čo sa stalo s vami. (Ráz.-Mart.);
čertov chlap (Hor.);
chlap jeden mizerný;

4. ľud. manžel, muž: Pridelili ich k živočíšnej výrobe, Maru s jej chlapom do kraviarne. (Skal.);

chlapský príd. m.: ch. hlas, ch-á sila;
ch-á robota
súca pre chlapa, ťažká

ch-á reč smelá;
ch-é slovo hodné chlapa;
ch. čin odvážny;
hovor. ch-á pijatika silná, tuhá;

chlapsky prísl. mužne, udatne, hrdinský: držať sa (po) ch., ch. znášať niečo;

chlapskosť, -ti žen. r. mužnosť, udatnosť, hrdinskosť;

chlapstvo, -a stred.

1. chlapský, mužný vek: A zakiaľ sa takto trudil a radoval, ušlo mu chlapstvo. (Gab.)

2. chlapské vlastnosti, mužnosť, chlapskosť: Sála z neho živočíšne chlapstvo, sila a zdravie. (Karv.)

3. hromad. chlapi, mužskí: Ľakala sa toľkého chlapstva v izbe. (Švant.);

chlapisko, -a stred. i muž. r. zvel. expr.

chlapiť sa, -í, -ia nedok.

1. robiť sa udatným, mužným;
držať sa po chlapsky, vzmužovať sa, činiť sa, usilovať sa: Ďalej nevládal, čo sa ako chlapil. (Vaj.)

2. chváliť sa, vystatovať sa: Večer pri poháriku sa chlapili, že oni tú borovicu kúpia. (Jégé);

dok. pochlapiť sa

chlápä, -äťa stred. expr. chlapec, chlapča: Chlápä ešte vždy bdie a čaká na dokončenie rozprávky. (Chrob.);

chlápätko i chlapiatko, -a stred. zdrob.

chlapák, -a, mn. č. -ci muž. r. hovor expr.

1. chlap, mužský: Najlepšie si zapamätal flautistu, územčistého chlapáka. (Karv.) Dielovedúci Marko. Šedivý chlapák. (Hor.)

2. silný, udatný, odvážny chlap, chlapík: Chlapák ako tomu treba, i keď mladý. (Krno) Len vziať lopatu do ruky — to by ste videli, aký ste chlapák. (Karv.);
šikovný ch.;

chlapáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. oslab.

chlapča, -aťa, mn. č. -ata/-ence, -čiat /-čeniec stred. expr. chlapec: malé ch.;
Porodila v noci zdravé chlapča.
(Jil.);

chlapčiatko, -a, -tok stred. zdrob.

chľapčať, -í, -ia nedok. expr. zried. (o tekutine) žblnkať: Bolo počuť, ako liate víno chľapčí. (Záb.)

chlapec, -pca, 5. p. -pče/-pec muž. r.

1. nedospelý človek mužského pohlavia: malý, nezbedný, samopašný ch.;
má, majú ch-a
narodilo sa jej (im) dieťa mužského pohlavia;
je, počína si ako (malý) ch.

za ch-a v mladosti;

2. hovor. mladý, slobodný mužský, mladík: mať ch-a (o dievčati) mať známosť

hôrni ch-i jánošíkovci, zbojníci, pren. i o partizánoch;

chlapčenský (zastar. i chlapecký) príd. m.: ch. vek, ch-á škola, ch. kabát, ch. oblek;

chlapčensky (zastar. i chlapecký) prísl.: ch. rozmýšľať, ch. sa chovať;

chlapčenstvo (zastar. i chlapectvo), -a stred. chlapčenský vek: v ch-e, za ch-a;

chlapček, -a, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. ;

chlapčisko, -a stred. i muž. r. zvel. expr.

chlapík, -a, mn. č. -ci muž. r. expr.

1. chlap, mužský: Bol to krátky chlapík, taký ostarok. (Tat.)

2. človek vynikajúci odvahou, silou, šikovnosťou al. inými dobrými vlastnosťami: smelý, prefíkaný ch.;
veselý ch.
(Fr. Kráľ);
Vidíš, aký si ty chlapík. (Jégé) To je chlapík! (Kuk.)

chlapina, -y žen. r. expr.

1. silný, urastený chlap, chlapík: Ešte môže byť z neho dobrá chlapina. (Pal.);
ako buk chlapina (J. Kráľ);

2. chlapský zápach: Fi, fi, tu chlapinou razí. Dohán? (Lask.)

chlapisko p. chlap

chľapnúť, -ne, -nú, -pol dok. nár. expr. (koho) udrieť, chlopnúť: Tichý chcel chlapca chľapnúť linonárom po zadku. (Taj.)

chlapský p. chlap

chlapstvo p. chlap

chľaptať p. chleptať

Naposledy hľadané výrazy

1. chlap v Slovníku slov. jazyka