Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „charakter” v Slovníku slovenského jazyka

charakter, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. súhrn znakov vytvárajúcich osobnosť, povaha: mať dobrý, zlý, čestný ch.;
mužný ch.
;

2. priama, statočná, čestná povaha: mať, nemať ch.

to je ch. o čestnom človeku;

3. vlastnosť, povaha, ráz veci al. prejavu: spoločenský ch. výroby, pokrokový ch. umeleckého diela;
revolučný ch. robotníckeho hnutia;
triedny ch. spoločnosti;
ch. písma
;

4. div. postava divadelnej hry, súhrn vlastností javiskovej postavy;

charakterový príd. m. týkajúci sa charakteru: ch-á chyba, ch-á vlastnosť;
div. ch. herec vytvárajúci zložité javiskové postavy v divadelnej hre;
ch-á úloha;

charakterovo/-e prísl. vzhľadom na charakter, čo sa týka charakteru: charakterove slabí ľudia (Min.)

charakteristický príd. m. význačný, príznačný, typický, svojský: ch. znak, ch. zjav, ch-á črta, ch-á okolnosť;
ch-á vôňa;
charakteristický nos rodu Bercovského
(Kuk.);

charakteristicky prísl.

charakteristika, -y žen. r. vystihnutie základných, podstatných vlastností: ch. doby, ch. prostredia;
podať ch. na niekoho, niečoho;
stručná, podrobná, súhrnná ch.
;

lit. popis základných vlastností a najvýraznejších čŕt literárnej postavy, povahopis: ch. postáv

charakteristikum (star. i charakteristikon), -ka stred. kniž. podstatný, význačný znak niečoho, základná, charakteristická črta

charakterizácia, -ie žen. r. opisovanie, rozoberanie, vystihnutie podstatných znakov a vlastností al. vecí: ch. divadelnej, románovej postavy;

charakterizačný príd. m.: ch-á schopnosť, ch. prvok;

charakterizačne prísl.

charakterizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (koho, čo)

1. vystihovať, vystihnúť význačné črty a vlastnosti osoby al. veci: výstižne ch. súčasnú politickú situáciu;
Dielo Bernolákovo krásne charakterizoval J. M. Hurban.
(Škult.)

2. (len v 3. os.) len nedok. byť charakteristický (-é) pre niekoho, pre niečo, vyznačovať: človeka charakterizuje schopnosť myslieť;
výrobné vzťahy v kapitalizme charakterizuje vykorisťovanie človeka človekom

charakter príd. m. majúci charakter, priamu, čestnú, poctivú povahu: ch. človek;

charakterne prísl.: ch. konať;

charakternosť, -ti žen. r.

charakterokresba, -y, -sieb [vysl. -z-] žen. r. lit. vykresľovanie charakteru v beletrii: realistická ch.

charakterológia, -ie žen. r. časť psychológie skúmajúca povahy ľudí;

charakterologický príd. m.: ch-á štúdia;

charakterológ, -a, mn. č. -ovia muž. r. psychológ zaoberajúci sa charakterológiou

charakterotvorný príd. m. odb. vytvárajúci vlastnosti povahy, charakter: ch. činiteľ

charakterový p. charakter

Naposledy hľadané výrazy

1. charakter v Slovníku slov. jazyka