Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „cel��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

cela, -y, ciel žen. r.

1. miestnosť (obyč. malá), izbica, komôrka vo väzení, v kláštore: väzenská, mníšska c.;

pren. skromná, veľmi jednoduchá izba: v cele samotára (Kost.);

2. zastar. bunka;

celička, -y, -čiek, celka, -liek i cielka, -lok žen. r. zdrob. expr.

čeľ, -de žen. r.

1. skupina jedincov spojená príbuznými al. typickými znakmi, vlastnosťami;

bot. skupina rastlín nadradená rodu a podradená triede;

zool. skupina živočíchov nadradená rodu a podradená radu;
včel. včelia č.;
lingv. slovná č. skupina príbuzných slov;

2. trochu zastar. členovia rodiny, rodina: Či je toto hocijaký dom a hocijaká čeľaď! (Tim.)

3. trochu zastar. osoby pracujúce v súkromnom hospodárstve za mzdu, stravu a byt, hospodárske robotníctvo;
služobníctvo vôbec: kráľovská č. (Sládk., Fig.);
zámocká č. (Zúb.);
Vstúpila do stajne slečna, matkou poslaná prizrieť robotu čeľade. (Tim.)

4. junač, mládež, chasa: Rád zabiehal medzi veselú študentskú čeľaď. (Zúb.);

čeľadný príd. m.

1. patriaci k rodine: č. otec (Kuk.);
č-á matka (Hviezd.);

2. slúžiaci čeľadi, určený pre čeľ: č-á izba (Vans.)

čeľadín, -a muž. r. kniž. zastar.

1. mladý šuhaj, mládenec, čeľadník: Tohto náruživého a dobrodružného čeľadína okúzlila mladá Judka. (Vaj.)

2. paholok, sluha, čeľadník: drsnatý ju strežie čeľadín (Hviezd.)

čeľadinec, -nca muž. r. trochu zastar. miestnosť určená pre spoločné bývanie služobníctva, najmä na hospodárstve, čeľadná izba, čeľadník: Kráčal za vojakom do čeľadinca. (Jégé)

čeľadná, -ej žen. r. trochu zastar. miestnosť, izba určená pre spoločné bývanie služobníctva, najmä na hospodárstve, čeľadinec, čeľadník: Sluhovia iba jesť chodili do čeľadnej. (Taj.)

čeľadník1, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. slobodný, mladý šuhaj, mládenec, chasník, mladík: Nejdú k vám nejakí planí čeľadníci, ale šuhajci ako kúštik chleba. (J. Kráľ);
urastený č. (Ráz.-Mart.);

2. zastar. robotník pracujúci na súkromnom hospodárstve za mzdu, stravu a byt, paholok, sluha: prepustiť č-a (Hviezd.);

čeľadnica, -e, -níc i čeľadníčka, -y, -čok žen. r.;

čeľadnícky príd. m.: č. údel, č. chlieb

čeľadník2, -a muž. r. trochu zastar. miestnosť pre čeľaď, čeľadná izba, čeľadinec: vychovaný ako decko v čeľadníkoch (Vaj.)

čeľadný p. čeľaď

čelba, -y, -lieb žen. r. ban. predná, čelná plocha razeného banského diela;

čelbový príd. m.: č-á rúbanina

čelbár, -a muž. r. ban. baník pracujúci pri razení banského diela

cele prísl. kniž. celkom, úplne, vonkoncom: háby už bol cele dodral (Taj.)

celebrant, -a muž. r. cirk. kňaz vykonávajúci bohoslužby

celebrita, -y, -rít žen. r. kniž. významná, slávna osobnosť

celebrovať, -uje, -ujú nedok. cirk. (čo) slúžiť bohoslužby: c. omšu

celec, -lca muž. r. nár.

1. nezoraný kus poľa medzi dvoma roľami, celina;

2. niečo v celosti, súvislé, neporušené: c. brala (Hviezd.)

celembať i celengať, -á, -ajú nedok. expr. (čím i bezpredm.) kývať, kolísať niečím, čo visí, opálať: c. rukami, nohami, hlavou;
nohy, ruky, vrkoče niekomu celembajú

|| celembať sa i celengať sa

čelenka, -y, -niek žen. r. ozdobný predmet nosený na čele al. kladený do vlasov, korunka, diadém: čipková č.;
čelenka z perál
(Hviezd.);
Belasou stužkou mala prepásané vlasy, na spôsob čelenky. (Tat.)

celer, -a muž. r. nár. zeler

celere [vysl. č-] prísl. (tal.) hud. rýchle (o prednese)

čelesno, -a, -sien stred. nár. otvor do pece

celesta [vysl. č-], -y, celest žen. r. (tal.) hud. hudobný nástroj klavírového typu

celestín1, -a muž. r. mních, člen celestínskej rehole;

celestínka, -y, -nok žen. r.;

celestínsky príd. m.: c-a rehoľa

celestín2, -u muž. r. min. nerast, síran strontnatý

čeliadka, -y žen. r.

1. trochu zastar. osoby pracujúce v súkromnom hospodárstve za mzdu, stravu a byt, služobníctvo, hospodárske robotníctvo, čeľaď: Vtedy čeliadka tak ľahko nemenila svojich pánov. (Kuk.);
majer i domec pre čeliadku a sluhov (Kal.);

2. trochu zastar. členovia rodiny, rodina, čeľaď: Keď páni vkročili do izby, pán farár musel zvolávať svoju čeliadku. (Vans.)

3. zried. mládež, chasa, čeľaď: šantovná čeliadka (Kuk.);

4. pejor. háveď, zberba, cháska: Všaková čeliadka sa potuluje svetom. (Kuk.) No, naničhodná čeliadka ste vy, to je pravda. (Jégé);
čertova čeliadka (Heč.)

celibát, -u muž. r. povinné bezženstvo kňazov: žiť v c-e;

celibátny príd. m.: c. stav

celibátnik, -a, mn. č. -ci muž. r. kniž. kňaz zaviazaný sľubom bezženstva

celička p. cela

Naposledy hľadané výrazy

1. cel�� v Slovníku slov. jazyka