Význam slova „budú” v Slovníku slovenského jazyka

bude,budú budúci čas k byť;
zdôraznené budeže, budúže

budúci, -a, -e príd. m. ktorý bude, nastávajúci, majúci prísť: b. deň, týždeň, b. mesiac, rok, b-a úroda, b-e pokolenia;
gram. b. čas;

spodst. budúci, -eho muž. r. hovor. snúbenec, budúci manžel;

budúca, -ej žen. r. snúbenica, budúca manželka: môj budúci, moja budúca

budúcne prísl. trochu zastar. nabudúce, najbližšie, v budúcnosti, druhý raz: Budúcne zmienime sa o nej (opere) obšírnejšie. (Vlč.) Vyhráža sa, že budúcne zavolá veľa mladých ľudí. (Tim.) Ja ťa tak budúcne nepustím. (Taj.)

budúcno, -a, 6. p. -e stred. kniž. budúcnosť: Zapel Kollár, veštiac veľkosť budúcna. (Roy);
pohľad do b-a (Fr. Kráľ)

budúcnosť, -ti žen. r. budúce časy, budúci život: v ďalekej, blízkej b-i;
poučenie pre b.;
hľadieť do b-i;
výhľady do b-i, zabezpečiť si b.;
pracovať, bojovať za lepšiu, krásnu b.;
mať starosť o svoju b. o existenciu, postavenie ap.;
v b-i neskôr, inokedy, nabudúce

budúnok, -nka muž. r. zastar. stavisko, dom: panské b-y (J. Kráľ), vystavil dom i budúnky (Kuk.);
Načo tebe taký dom, také budúnky? (Vans.);

budúnček, -a muž. r. zdrob. (Hviezd.)