Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „brat” v Slovníku slovenského jazyka

brat, -a, mn. č. -ia muž. r.

1. súrodenec mužského pohlavia: vlastný b., nevlastný b.;

2. príslušník toho istého al. príbuzného národa, tej istej spoločenskej vrstvy (i niektorých organizácií) al. toho istého náboženstva (najmä v oslovení): Slovan všade bratov má. (Kuk.);
b-ia v Kristu! oslovenie veriacich kňazom v niektorých cirkvách;
cirk. oltárny b. kňaz vo vzťahu k inému kňazovi;
Českí b-ia príslušníci českej cirkvi Jednota bratská;
hovor. žart. b-ia z mokrej štvrti spoločníci v pijatike;

bratský príd. m.: b-á láska, b-á pomoc;
b. národ
blízky, príbuzný;

bratsky prísl.;

bratstvo, -a stred. priateľstvo, družba: b. národov;
sloboda, rovnosť, bratstvo

bratať sa, -á, -ajú nedok. (s kým i bezpredm.) priateliť sa, kamarátiť sa: Bratať sa s niekým, aká v tom rozkoš i ľudská krása. (Gráf);

dok. zbratať sa, pobratať sa

bratíčkovať sa p. bratríčkovať sa

bratríčkovať sa, zried. i bratíčkovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. (s kým) kamarátiť sa, priateliť sa, bratať sa: Hľa, môj otec, obyčajný mlynár a s pánmi sa bratríčkuje. (Al.) Bratíčkuješ sa s pánom ministrom. (Zgur.)

bratriť sa, -í, -ia nedok. kniž. (s kým) bratať sa, priateliť sa: Tam v mýte, tu zas v selankách sa bratria — aj, Parnas, ajhľa, arkádska stráň naša Tatra! (Hviezd.) S účasťou som sa díval na priebeh tohoto všeobecného bratrenia. (Kuk.)

brať1, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba;
b. si jedlo z taniera vidličkou;
berte si!
ponúkanie pri jedle;
b. dievča do tanca tancovať s ním

b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť;
b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho;
brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si);
hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím;
b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho;
b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad;
b. do úvahy niečo prihliadať na niečo;
b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným;
b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať;
b. nohy na plecia začínať utekať;
hovor. čert ho berie zlostí sa;
kričí, akoby ho na nože bral veľmi;
b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok;
b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa;
b. chlapov na vojnu;
b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie;
Jedinú kravičku mi berú.
(Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. prísl.

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat;
Blázon dáva, múdry berie.
prísl. Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. prísl.

berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá;
hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí;
ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku;
Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra.
(Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi;
Berieš sa domov! Ber sa domov!
Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa

brať2, -te žen. r. hromad. bás. zastar. bratia: Lež, brať moja, ak už len padnúť mi máš v boji, to že mi padni, ako víťazom pristojí (Chal.)

bratanec p. bratranec

bratanica, -e, -níc žen. r. zastar. bratova dcéra, neter: Bratanica nás zradila, syn nás opustil. (Stod.)

bratec, -tca muž. r. bás. brat, braček;
priateľ, kamarát (v oslovení): Ty nám, bratec drahý, lužeš. (Jes.);
b. môj (Vaj.)

bratianok, -nka, mn. č. -ovia muž. r. nár. bratranec (Hviezd.)

bratiško, -a, 5. p. -o/-u muž. r. nár. hypok. brat, braček;
kamarát, priateľ: Poď, druh môj, medzi nás, poď, zlatý bratišku! (Hviezd.)

bratku, kraj. i bratko hovor. braček, kamarát, priateľko (v oslovení): Hah, milý bratku, ale z toho nebudú koláče. (Stod.) Bratko! krkavec diamant ukradne. (Sládk.)

bratník, -a, mn. č. -ci muž. r. nár. bratranec (Taj., Hor., Rys.)

bratobijec, -jca muž. r. kniž. zastar. bratovrah (Kal.)

bratovec, -vca muž. r. nár. bratov syn, synovec (Hviezd.)

bratovrah, -a, mn. č. -ovia muž. r. vrah svojho brata

bratovražda, -y, -vrážd žen. r. zavraždenie brata;

bratovražedný príd. m.: b. boj boj medzi príslušníkmi toho istého národa (obyč. o občianskej revolúcii)

bratovský príd. m. nár. bratov: b-á komora (Tim.);
Anča b-á (Tim.) bratova žena, švagriná

bratranec i bratanec, -nca muž. r.

1. strýcov, ujcov al. tetin syn;

2. zastar. synovec;

bratranček i bratanček, -a, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. expr.

bratský p. brat

bratstvo p. brat

Naposledy hľadané výrazy

1. brat v Slovníku slov. jazyka