Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „boriť” v Slovníku slovenského jazyka

boriť, -í, -ia nedok. (čo) rúcať, váľať, búrať: Hej, či ste videli trón cisársky boriť? (Kuzm.) Tajomná sila všetky hate a prekážky borí. (J. Kráľ);
pren. b. staré predsudky;

dok. zboriť

|| boriť sa

1. rúcať sa, váľať sa, búrať sa: Zdalo sa mu, že sa stajňa borí. (Kuk.);
front sa boril (Tat.);

2. (do čoho) vrývať sa, vnárať sa, vnikať: koleso sa borí do zeme (Kuk.);
b. sa do snehu, do blata, do piesku;
Nôž borí sa do nej (baby) sťa do pápera.
(Kuk.)

3. (čím) predierať sa, prenikať: b. sa snehom (Jil.);
Ľudia sa borili strmým prúdom povetria. (Švant.)

4. (za čo, o čo, s čím, zried. i s kým) bojovať, zápasiť, biť sa o niečo, s niečím, s niekým: b. sa za pravdu, za slobodu;
Ľud musí sa boriť o každú piaď pôdy s drsnou prírodou.
(Vans.);
b. sa s nepochopením, s nezáujmom;
b. sa so životom, s biedou;
Kráľ práve sa boril s Petrom Veľkým.
(Vlč.);

dok. k 1 zboriť sa, k 2 zaboriť sa, vboriť sa, preboriť sa

boritan, -u muž. r. chem. soľ kyseliny boritej

boritáš, -u (maď.) nár. ozdoba na kroji al. šatách spletená zo šnúrok: Jagá sa v slnku v nádhernom kroji, plno perál a zlatého boritášu. (Tim.)

boriteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. kto niečo borí, rúca, ničí: boritelia starého otrockého života (Skal.);
boriteľ toľkých minulých ilúzií (Fel.)

boritý príd. m. chem. obsahujúci bór v istom pomere: kyselina b-á

Naposledy hľadané výrazy

1. boriť v Slovníku slov. jazyka