Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „boj” v Slovníku slovenského jazyka

boj, -a muž. r.

1. zápas, bitka vojenských síl: ťažký, neúprosný, urputný, krvavý b., pouličné b-e, víťazný, obranný, útočný b.;
ísť do b-a, padnúť v b-i, zvádzať tuhý b., b. na život a na smrť, vybojovať rozhodný b.
;

2. (nevojenský) zápas dvoch al. viacerých jednotlivcov al. celkov;
úsilie, hnutie: politický, parlamentný, volebný, revolučný b., náboženské, národnostné b-e;
triedny b.;
otvorený, skrytý b., konkurenčný b.;
viesť b.;
b. človeka s prírodou;
b. za slobodu, za práva národa, ľudu, b. za mier, b. o exitenciu, b. o život, b. o zrno, b. o každodenný chlieb;
b. o národný život
(Škult.);
b. proti chorobám, proti absencii;

bojový príd. m.: b-é pásmo, b-é prostriedky, b-é sily, b-é látky, b-é plyny, b-é lietadlá, b-á taktika, b-á morálka, b-á činnosť, b-á situácia;
b. zápal
(Zúb.);

bojove/-o prísl.

bója, -e, -í žen. r. sud pripevnený o morské dno, plávajúci na hladine a označujúci morské plytčiny

bojachtivý príd. m. túžiaci po boji, bojovný: A básnik? On je dvakrát bojachtivý. (Smrek);

bojachtivo prísl.;

bojachtivosť, -ti žen. r.

bojácny príd. m. (čes.) kniž. bojazlivý: melódie bojácnej stesk (Jes.);
b-a chúlostivosť (Jégé);

bojácne prísl. (Kras.);

bojácnosť, -ti žen. r. (Kras., Krno)

bojar, -a muž. r. ruský zeman, šľachtic v cárskom Rusku;

bojarka, -y, -riek žen. r.;

bojarský príd. m.: b-á duma;

bojarstvo, -a stred. ruskí zemani, bojari

bojaschopný príd. m. schopný bojovať, schopný boja: b-é vojsko, b-á armáda;

bojaschopnosť, -ti žen. r.

bojazlivec, -vca muž. r. kto sa bojí, bojko, bojazlivý človek: Nastrašil i seba, bojazlivec! (Hviezd.)

bojazlivý, 2. st. -ejší príd. m. bojaci sa, majúci strach, nesmelý: b-é dieťa;
b. človek;
hovoriť b-ým hlasom
;

bojazlivo prísl.;

bojazlivosť, -ti žen. r.

bojec, -jca muž. r. (rus.) bás. bojovník: mladý b. (Hviezd.);
hroby bojcov mäkko stlané (Len.)

bojisko, -a, -jísk i bojište, -ťa, -jíšť stred. miesto, kde sa odohráva boj: ísť na b., vracať sa z b-a, padnúť na b-u (b-i)

bojko, -a, mn. č. -ovia muž. r. bojazlivý človek, bojazlivec: Kapitán Luka nebol bojko. (Kuk.) Chlapci sa stavili o liter vína, že Ďuro nevyjde ako taký bojko teraz na túreň a nezazvoní na večer. (Tim.)

bojkot, -u muž. r. zámerné dôsledné odmietanie niekoho al. niečoho (napr. cudzích výrobkov), bojkotovanie: vyhlásiť b., spoločenský, diplomatický, mravný, morálny, hospodársky b.

bojkotovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho) zámerne, dôsledne odmietať: b. cudzí tovar, cudzie výrobky;
b. vládu
;

pren. expr. spoločensky odmietať, nevšímať si: Maroš, vraj ťa bojkotujú? (Ráz.)

bojnica, -e, -níc žen. r. zastar. otvor pre pušku v opevnení (Vaj., Taj.)

bojovať, -uje, -ujú nedok. (za koho, za čo, proti komu, proti čomu, s kým, s čím, o koho, o čo i bezpredm.)

1. zúčastňovať sa boja, vojenských bitiek ako vojak: b. za vlasť, za slobodu, b. s nepriateľom, proti nepriateľovi, b. o dôležitý strategický bod, b. po boku niekoho;
údatne b.;
b. v prvej línii
;

2. viesť zápas, boj, usilovať sa o niečo, namáhať sa, vyvíjať úsilie: b. za pravdu, za mier, b. o zrno, o každodenný chlieb, b. proti škodcom, proti chorobám, b. proti krivde, b. s prírodou, b. sám so sebou;

opak. bojovávať i bojúvať, -a, -ajú

bojovnica, -e, -níc žen. r. bojovníčka: Oj, ty mládež nových časov, bojovnica za pokoj! (Ráz.-Mart.)

bojovník, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. účastník vojenského boja, vojny, vojak v boji: frontový b.;

2. účastník nejakého boja, úsilia, hnutia: b. za slobodu, za práva ľudu, za národ, politický b., neohrozený b.;
starý b.
ktorý sa dávno zúčastňuje na nejakom hnutí;

bojovníčka, -y, -čok žen. r.;

bojovnícky príd. m.;

bojovníctvo, -a stred. zried. vlastnosť bojovníka, bojovnosť (Jes.)

bojovný príd. m. odhodlaný bojovať, vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný: b-á nálada (Kuk.), mať b-ého ducha;
zaujať b. postoj, b. lesk v očiach
(Tim.), b. ryk (Škult.), b. krik (Gráf);
b-á manželka (Kuk.);
b-é srdce (Vaj.);
b-á pieseň;

bojovne prísl.;

bojovnosť, -ti žen. r.

bojový p. boj

bojsa čast. nár. nebodaj: Ešte by si bojsa mysleli, že ťa tu hladom morím. (Kuk.) Veď mohli by sa bojsa pozdať chvasty príhody moje. (Hviezd.)

bojtár, -a muž. r. (maď.) nár. honelník (Pal., Ráz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. boj v Slovníku slov. jazyka