Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „bl��zko” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

bláhať si, -a, -ajú nedok. byť spokojný, pochvaľovať si, tešiť sa z niečoho: Bláhali si, že teraz im bude ľahšie. (Vans.)

|| bláhať zastar. (komu) žičiť, želať dobre, blaho: bláham tým matkám (Šolt.)

bláboliť, -í, -ia, rozk. -boľ nedok. nezrozumiteľne, zmätene rozprávať (najmä v horúčke, v agónii), blúzniť, bľabotať: Blábolí a nedá si jazyku pokoja. (Tim.)

abot, -u muž. r. expr. nezrozumiteľné, nesúvislé hovorenie, táranie, bľabotanie: Čo už nariekania, netrebné množstvo prázdnych chvál i biedy abot vyvrávania! (Ráz.-Mart.)

abotať, -oce, -ocú, -otajúc nedok. expr.

1. nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť: Chlap ako buk a bľaboce ako dieťa. (Kuk.)

2. pejor. hovoriť, tárať nezmysly;
veľa, zbytočne hovoriť: b. do sveta;
v horúčke bľabotala
(Fig.);
Marek nemlčí, ustavične bľaboce. (Heč.)

abotavý príd. m. expr.

1. ktorý nezrozumiteľne al. veľa hovorí: b-é deti;

2. nezrozumiteľne vyslovovaný, hovorený: b-é slová, b-á reč;

bľabotavo prísl.;

bľabotavosť, -ti žen. r.

abotiť, -í, -ia nedok. zried. bľabotať: Cigánky niečo ešte bľabotili. (Taj.)

ačať, -í, -ia nedok. (o ovci, koze, teľati) vydávať jačavý zvuk;

pren. expr. kričať, plakať al. zle spievať: Však máš deti, tie ti dosť bľačia. (Al.) (Rechtor) bľačí v kostole ako teľa. (Taj.);

dok. zbľačať, zabľačať

ach, -u muž. r. i bľacha, -y žen. r. nár. plech: krov obitý bľachom (Kuk.);
hrdzavá bľacha (Jil.);

bľachový príd. m.: b-é zvonce (Urb.);
b-é nádoby (Kuk.);

bliaška, -y, -šok žen. r. zdrob. pliešok

ačiak, -a, mn. č. -y muž. r. fam. pejor. kto často bľačí, hlasno plače (o deťoch): Čo si nenechala doma toho bľačiaka? (Al.)

afkať, -á, -ajú nedok. nár. (o psovi) brechať, havkať, štekať;

pren. (o niektorých strojoch) vydávať zvuky podobné štekaniu: Kdesi spoza dediny prináša vetrík najprv tiché, ale postupne sa zosilňujúce bľafkanie (Fr. Kráľ) zvuky traktora

blaho1, -a stred.

1. šťastie, blaženosť: V očiach sa mu mihol jas blaha. (Kuk.)

2. prospech, osoh, zdar: verejné b., pracovať pre b. národa

blaho2 p. blahý

blahobyt, -u muž. r. dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: b. ľudu, národa, štátu;
žiť v b-e, zvyšujeme b.
;

blahobytný príd. m.: b. život v blahobyte;
b. výraz (človeka) svedčiaci o blahobyte;

blahobytne prísl.: b. žiť

blahočinný príd. m. zastar. dobročinný;
blahodarný;

blahočinne prísl.: To blahočinne pôsobilo najmä na Chorvátov. (Hurb.)

blahocit, -u muž. r. bás. pocit blaha, šťastia: Jemu neviazanosť všetko a sloboda, z ktorých dvoch blahocit tečie bez premeny. (J. Kráľ)

blahodajný príd. m. bás. zastar. blahodarný: svetlom teplým, blahodajným (Sládk.)

blahodariť, -í, -ia nedok. (rus.) kniž. zastar. ďakovať: blahodarila si, že je tu (Vans.)

blahodarný príd. m. prinášajúci blaho, šťastie;
užitočný, dobre pôsobiaci, priaznivý: b. vplyv, účinok;

blahodarne prísl.: b. pôsobiť, účinkovať;

blahodarnosť, -ti žen. r.

blahodať, -te žen. r. (rus.) bás. zastar. blahodarnosť, požehnanie, blahá zvesť: božia b. (Vaj.);
S radostnou tou blahodaťou pošli, ó, tých — svetlých bratov. (Hviezd.)

blahodatný príd. m. kniž. zried. blahodarný: krst vziať blahodatný (Hviezd.)

blahodejný príd. m. zastar. blahodarný: b. spolok (Šolt.);
b-é morfium polozabudnutia (Vaj.)

blahonosný príd. m. kniž. blahodarný: b. liek (Vaj.), b-é sny (Hviezd.), b. vlastenecký cieľ (Šolt.);
b. Níl (Lask.);
b-é lúče slnka (Fig.)

blahoprajný príd. m.

1. obsahujúci, vyslovujúci blahoprianie: b. list, telegram;

2. prajúci niekomu, priaznivý, láskavý: b-á odpoveď;

blahoprajne prísl. k 2 ;

blahoprajnosť, -ti žen. r.

blahoprianie, -ia stred. blahoželanie, gratulovanie: srdečné, úprimné b.

blahopriať, -aje, -ajú nedok. (komu) blahoželať, gratulovať: b. otcovi k meninám, k narodeninám

blahorečiť, -í, -ia nedok. kniž.

1. (komu, čomu) ďakovať;
chváliť, velebiť niekoho, niečo, dobrorečiť: b. náhode (Kuk.);
Muž blahorečil tej hodine, keď zišiel sa s ňou. (Vans.) Šofér v duchu blahorečí svojmu budúcemu švagrovi. (Heč.);

2. cirk. (koho) vyhlasovať za blahoslaveného

Naposledy hľadané výrazy

1. bl��zko v Slovníku slov. jazyka