Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „bi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

bialoš, -a muž. r. nár. druh koláča: tvarohový b. (Vaj.)

bianko (star. písané bianco, in bianco) i blanko neskl. príd. m. kanc. trochu zastar. nevyplnený, prázdny, biely: b. zmenka ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí, b. (cenný) papier cenný papier, na ktorom niektoré údaje nie sú vyplnené;
b. indosament, b. rubopis nevyplnený rubopis cenného papiera;
b. zmluva v ktorej niektorý údaj je ponechaný na dodatočné vyplnenie

bibas, -a muž. r. expr. hlupák, mamľas (nadávka): No, čo stojíš, ty bibas! (Pal.) Čerta sú to mládenci, bibasi sú. (Kuk.)

bibelot, -u muž. r. drobný umelecký ozdobný predmet

biblia, -ie žen. r. Písmo sväté al. výťah z neho;

pren. čo al. kto má veľkú vážnosť, autoritu: Sládkovičova Marína stala sa bibliou celej slovenskej mládeže. (Chorv.);

pren. hovor. žart. o hrubej knihe;

biblický príd. m.: b. spev, b-á postava;
b. štýl
;

biblicky prísl.;

biblickosť, -ti žen. r. biblický ráz

bibličtina, -y žen. r. jazyk Kralickej biblie, čeština XV. stor.;
bohoslužobná čeština u evanjelikov

bibliobus, -u muž. r. putovná knižnica zriadená v autobuse;

bibliobusový príd. m.: b-á služba

bibliofil, -a, mn. č. -i/-ovia muž. r. zberateľ krásnych al. vzácnych kníh, knihomil;

bibliofilský príd. m.: b-é vydanie (knihy);

bibliofilstvo, -a stred. záľuba v zbieraní krásnych al. vzácnych kníh, knihomilstvo, bibliofília

bibliofília, -ie žen. r.

1. záľuba v zbieraní krásnych al. vzácnych kníh, knihomilstvo, bibliofilstvo;

2. bibliofilské vydanie (knihy)

bibliografia, -ie žen. r. súpis literatúry týkajúcej sa nejakého odboru, nejakej otázky;

bibliografický príd. m.: b. katalóg, b. súpis;

bibliograficky prísl.;

bibliograf, -a, mn. č. -i/-ovia muž. r. kto sa zaoberá bibliografiou

bibliológia, -ie žen. r. náuka o knihách a literárnych dokumentoch, knihoveda;

bibliologický príd. m.;

bibliológ, -a, mn. č. -ovia muž. r. kto sa zaoberá bibliológiou

bibliománia, -ie žen. r. vášnivá záľuba v knihách;

biblioman, -a muž. r. vášnivý milovník, zberateľ kníh

bibliotéka, -y, -ték žen. r.

1. zbierka kníh, knižnica;

2. miestnosť al. budova, v ktorej je knižnica

bibliotekár, -a muž. r. knihovník, správca knižnice;

bibliotekárka, -y, -rok žen. r.;

bibliotekársky príd. m.;

bibliotekárstvo, -a stred. zamestnanie knihovníka, knihovníctvo

biblistika, -y žen. r. teol. odborné vysvetľovanie biblie;

biblista, -u muž. r. znalec biblie, odborník v biblistike

bibolienka, -y, -nok i bimbonka, -y, -niek žen. r. nár. snežienka

bič, -a muž. r. povrázok al. remenec pripevnený na bičisko, ktorým sa poháňajú zvieratá: plieskať, šľahať, šibať, práskať, švihať b-om

ako čo by b-om pleskol rýchlo, v momente;
na konci b. plieska prísl. na koniec príde rozhodnutie;
upliesť b. na seba pripraviť sám pre seba niečo nepríjemné (obyč. s iným úmyslom);

pren. pohroma, nešťastie, trápenie: b. vojny;
ľud. b. boží o vojne, pohrome;

bičový príd. m.: b-é údery, rany;

bičík, -a muž. r.

1. zdrob. malý bič;

2. zool. ústroj, výbežok buniek niektorých nižších živočíchov al. spermií, ktorým sa pohybujú;

3. zastar. sláčik (Hviezd., Tim., Kuk., Ráz.)

bičak, -a muž. r. (maď.) nár. vreckový nôž, nožík, krivák (Záb., Vaj.);

bičiaštek, -a muž. r. zdrob. (Dobš.)

bi, -ia, -ie príd. m. určený na bitie;
ktorý bije: b. nástroj, b-ie hodiny

bičiar, -a muž. r. kto robí biče

bičík p. bič

bičíkovce, -ov muž. r. mn. č. zool. druh jednobunkových živočíchov (Flagellata)

bičíkovitý príd. m. majúci podobu bičíka: b-á časť tela parazita

bičisko, -a, -čísk stred. rúčka biča (obyč. z prúta)

bičovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho) udierať, šľahať bičom: otrokov bičovali;

2. (čo, koho) šľahať vôbec: Vietor bičoval sneh a vrhal ho do tváre. (Laz.) Veľké kvapky začali bičovať horu. (Hor.) Ihličky prudko tečúcej vody príjemne bičovali telo. (Mor.);
pren. Ďalej blýskal párajúcimi, bičujúcimi pohľadmi na umučenú mater. (Fr. Kráľ);

3. (čo, koho) karhať, nemilosrdne kritizovať: Ukazoval smiešne stránky úradníctva a bičoval jeho hriechy. (Škult.) Nevyberanými slovami bičoval učinkujúcich. (Letz) Žeravou pravdou chudoby bičoval výsmech zrady. (Horov);

4. (koho) znepokojovať, trápiť, súžiť (o vnútorných pocitoch): To vyššie v ňom zhrešilo a to vyššie ho teraz trápi a bičuje. (Hor.)

5. (čo) dráždiť (city): bičované vášne šľahali už do nebezpečných výšok (Urb.);
rafinované bičovanie náruživostí (Urb.);

dok. k 1 zbičovať, ubičovať, k 5 vybičovať

|| bičovať sa

1. šľahať sa bičom;

2. znepokojovať sa, trápiť sa, súžiť sa: Načo som tam len šiel! — bičoval sa trýznivými výčitkami. (Fr. Kráľ)

Naposledy hľadané výrazy

1. bi�� v Slovníku slov. jazyka