Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „be����r” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

bedna,bednička, správ. debna, debnička

cit.

1. napodobňuje hlas ovce, kozy i detský plač;

2. vyjadruje výsmech (niekedy spojený s vyplazením jazyka): Ani Vám ju nechcem, bé! (Ráz.)

beatifikácia, -ie žen. r. cirk. vyhlásenie za blahoslaveného;

beatifikačný príd. m.: b. proces

bečeľovať, -uje, -ujú nedok. (maď.) nár. (koho, zried. i čo) preukazovať niekomu úctu, mať v úcte, vážiť si niekoho, niečo: v dedine ma bečeľujú (Kuk.)

bečka p. bočka

čka, -y žen. r. hovor. zastar. tramvaj značky B (Tat.)

beda

1. vetná prísl. (obyč. s 3. p.) zle, ťažko (v spojení s podmienkovou vetou vyjadruje vyhrážanie, hrozbu): Ak neposlúchnete, beda vám! (Jégé) Beda ti, ak sa stane pre tvoje darebáctvo nejaké nešťastie. (Fr. Kráľ) Beda bolo koníkovi, na ktorého čakal tento smutný osud. (Hor.) Keď sa jej po vôli nestane, tak je potom beda. (Čaj.)

2. cit. vyjadruje zúfalstvo, bedákanie: Beda, prebeda! Čože chcú s tým naším Martinom? (Vans.);

spodst. neskl. stred. bedákanie: Začalo sa u Benkov veľké jaj a beda. (Ráz.-Mart.)

bedač, -e žen. r. hromad. biedny, chudobný ľud: dedinská b.;
zúfalá b.
(Fr. Kráľ), hynúca b. (Fr. Kráľ);
To je bedač, futráši, alebo ešte menej, bezzemkovia a bíreši. (Laz.)

bedačiť, -í, -ia nedok. hovor.

1. žiť v nedostatku, v biede, živoriť, bedáriť;

2. (koho, čo) ničiť, privádzať na mizinu, zbedačovať: b. národ (Kuk.)

bedákať, -a, -ajú nedok. (bezpredm. i nad kým, nad čím) prejavovať žiaľ, bolesť, horekovať, lamentovať, nariekať: Zuza zopne ruky a bedáka. (Heč.);
b. nad osudom, nad nešťastím;
b. nad svojím dieťaťom;
dnes zrazu nárek, kvíľba, bedákanie.
(Hviezd.)

bedár, -a muž. r.

1. chudobný, biedny človek, chudák, úbožiak, žobrák: Muž má tam brata bedára, ktorý nemá nič, len detí hŕbu. (Tim.) Ej, putnali nám rozum, ruky, nohy, bedárom v chajdách drevených. (Kost.)

2. hovor. chorý človek, mrzák: taký bedár na nohy (Sev.) chorý na nohy, chromý;

bedársky príd. m.: Ja, básnik bedárskeho rodu. (Ondr.);

bedárstvo, -a stred. bieda, núdza, život bedára

bedáriť, -i, -ia nedok. žiť v biede, trpieť biedu, biediť, bedačiť, živoriť: celý život bedáril (Al.)

bederník p. bedrovník

bederný p. bedro, bedrový

bedliť, -í, -ia nedok. (nad kým, nad čím, na koho, na čo; class="sc" /> o koho, o čo; class="sc" /> so spoj. aby i bezpredm.) starať sa o niekoho, o niečo, dávať pozor, byť opatrný, dbať na niečo, bdieť: nad nimi bedlí mocná ruka (Urb.);
bedlil na poriadok (Tim.);
Kýros bedlí aj o cudzie chrámy. (Fig.);
bedlí, aby jej neurobil hanbu (Kuk.);
Prichodilo bedliť okolo tovaru. (Kuk.) Dnešnú noc budem bedliť pri svojich zbraniach. (Fel.)

bedlivý, 2. st. -ejší príd. m. starostlivý, pozorný, opatrný: b. pozorovateľ, b. dozor, b-é ruky;

bedlivo prísl.: bedlivo si všímať niekoho, niečo;

bedlivosť, -ti žen. r.

bednár, správ. debnár

bedovať, -uje, -ujú nedok. (bezpredm. i za kým, za čím) horekovať, lamentovať, bedákať: Neznáte šťastných, ktorí bedujú? (Sládk.) Biedne siroty! Bedujete za otcom? (J. Mat.)

bedro, -a, mn. č. obyč. v bedrá, -dier stred. kosť vyčnievajúca z panvy na pravom i ľavom boku: oprieť ruky o b-á, oprieť sa o b-á;
s rukami opretými na bedrách
(Jégé);
Pritiahne opasok, aby dobre doľahol na bedrá. (Chrob.);
natriasať sa v bedrách (Jégé);
pren. ulica, po ktorej bedrách pochodovali armády (Min.)

na b-á niekoho (zaľahnúť, doľahnúť ap.) na niekoho (o starosti, zodpovednosti ap.);
na b-ách niekoho (ležať) na starosti, zodpovednosti niekoho: Zaľahla na jej bedrá všetka starosť. (Fr. Kráľ) Na bedrách tejto statnej ženy ležala teraz ťarcha za dvoch. (Fr. Kráľ);

bedrový (star. bederný) príd. m.: b-á kosť

bedrovník (star. bederník), -a muž. r. liečivá rastlina;
bot. b. väčší (Pimpinella major)

Beduín, -a muž. r. príslušník arabského kočovného kmeňa žijúceho v Prednej Ázii a v severnej Afrike;

Beduínka, -y, -nok žen. r.;

pren. beduín kočovník vôbec;

beduínsky príd. m.

beg, -a, mn. č. -ovia muž. r. turecký dôstojník al. úradník

begónia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. okrasná kvetina;
bot. b. vždykvitnúca (Begonia semperflorens);

begóniový príd. m.

beh1, -u muž. r.

1. najrýchlejší peší pohyb, bežanie: pustiť sa, dať sa do b-u;
urobiť niečo v (plnom) b-u
bežiac;
šport. b. na 100 m;
prekážkový, štafetový, cezpoľný b.;
maratónsky b.
na 42 km;

2. plynutie v čase, priebeh, postup, vývoj: b. udalostí, b. sveta, b. dejín, b. života;
v šialenom behu dní
(Urb.);

3. pravidelný pohyb;
chod: b. hviezd, b. stroja, b. závodu

byť v b-u v činnosti, v prúde, v pohybe;
dať niečomu voľný b.

beh2, -u muž. r.

1. cyklus prednášok, cvičení ap. o istej téme, kurz, turnus: učebný b., druhý b. okresnej politickej školy;

2. zastar. semester na vysokej škole

beháč, -a muž. r. robotník v bani chodiaci s vozíkom

Naposledy hľadané výrazy

1. be����r v Slovníku slov. jazyka