Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „auto” v Slovníku slovenského jazyka

auto, -a, áut stred. druh dopravného prostriedku poháňaného motorom, premávajúceho po cestách (nie po koľajniciach): osobné, nákladné, vojenské, sanitné a.;

autový2 príd. m.: a-á túra;

autíčko, -a, -čok stred. zdrob. expr.

autobiografia, -ie žen. r. vlastný životopis;

autobiografický príd. m.: a. román, a-á črta;

autobiograficky prísl.;

autobiograf, -a, mn. č. -i/-ovia muž. r. pisateľ svojho vlastného životopisu

autobus, -u/-a muž. r. veľké zavreté auto na hromadnú prepravu ľudí;

autobusový príd. m.: a-á trať, a-á doprava, a-é spojenie

autochróm, -u muž. r. fotografická platňa na fotografovanie v prirodzených farbách;

autochrómový príd. m.

autochrómia, -ie žen. r. typ. farebná tlač

autochtón, -a (živ.), -u (neživ.) muž. r. odb. kto al. čo pochádza z toho istého miesta, kde sa vyskytuje (op. alochtón);

autochtónny príd. m.: a-e obyvateľstvo

autocisterna, -y, -rien žen. r. nádrž na vodu al. inú kvapalinu umiestená na nákladnom aute

autodafé neskl. stred. v stredoveku verejné pálenie kacírov, kacírskych spisov po rozsudku katolíckej inkvizície (najmä v Portugalsku a Španielsku);

pren. pálenie kníh al. ľudí vôbec

autodidakt, -a muž. r. samouk;

autodidaktický príd. m.;

autodidakticky prísl.

autodielňa, -ne, -ní žen. r. hovor. dielňa na opravu áut

autodoprava, -y žen. r. automobilová doprava

autodopravca, -u, mn. č. -ovia muž. r. dopravca autom, autami

autodróm, -u muž. r. skúšobná a preteková dráha pre motorové vozidlá

autodrožka, -y, -žiek žen. r. zastar. taxík

autodrožkár, -a muž. r. zastar. taxikár

autogaráž, -e, -í žen. r. miestnosť pre úschovu áut a motocyklov, garáž

autogén, -u muž. r. tech. prístroj na zváranie a rezanie kovov kyslíkovým plameňom;

autogénny príd. m.: a-a píla, a-a vŕtačka;
a-e zváranie kovov
;

autogénne prísl.: a. spájať kovy

autogenéza, -y žen. r. podľa reakčného idealistického názoru v biológii vývin organizmov pod vplyvom akýchsi vnútorných nehmotných činiteľov;

autogenetický príd. m.

autogíra, -y, -gír žen. r. motorové vozidlo ťažšie ako vzduch, s voľne sa otáčajúcimi nosnými plochami, ktoré sa udržujú v rotácii relatívnym prúdom vzduchu

autograf, -u muž. r. pôvodný rukopis

autografia, -ie žen. r. typ. spôsob rozmnožovania rukopisov;

autografický príd. m.: a. atrament, a. papier

autogram, -u muž. r. vlastnoručný podpis: a. autora

autoinfekcia, -ie žen. r. lek. samonákaza tela baktériami žijúcimi v organizme

autokar, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. veľký autobus na prepravu väčšieho počtu osôb (na výlety, zájazdy);

autokarový príd. m.: a. zájazd, a. výlet

autokefalia, -ie žen. r. samostatnosť, nezávislosť;

autokefalný príd. m.: a-á cirkev;

autokefalnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. auto v Slovníku slov. jazyka