Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „asi” v Slovníku slovenského jazyka

asi čast.

1. býva pred číselnými výrazmi a dodáva im významový odtienok približnosti, približne, okolo: asi desať, asi tridsaťročná žena;

2. hádam, azda, možno, pravdepodobne: drobné škvrny na blúzke, asi od sĺz. (Reis.) Neprišiel. Je asi chorý.

asibilovať sa, -uje, -ujú nedok. i dok. fon. meniť sa, zmeniť sa na afrikátu al. sykavku (o niektorých spoluhláskach)

asibilácia, -ie žen. r. fon. zmena niektorých záverových spoluhlások na afrikáty al. sykavky

asibiláta, -y, -lát žen. r. fon. afrikáta

asignácia, -ie žen. r.

1. peňaž. poukaz, doklad, na ktorý banka vyplatí asignované peniaze;

2. hist. papierový peniaz v Rusku koncom XVIII. stor.

asignant, -a muž. r. peňaž. kto vydáva asignáciu, poukazujúci dlžník, poukazca

asignát1, -a muž. r. peňaž. na asignácii určená osoba, ktorá má zaplatiť za dlžníka veriteľovi, poukázanec

asignát2, -u muž. r. papierový peniaz vo Francúzsku koncom XVIII. stor.

asignatár, -a muž. r. peňaž. veriteľ, ktorému sa poukazuje výplata na asignáciu, poukazník

asignovať, -uje, -ujú dok. i nedok. (čo) poukázať, poukazovať určitú sumu peňazí na nejaký účel

asimilácia, -ie žen. r.

1. prispôsobovanie, prispôsobenie sa niečomu, splývanie, splynutie: národnostná a.;

2. fon. spodobovanie hlások;

3. bot. prijímanie kysličníka uhličitého zo vzduchu u rastlín;

asimilačný príd. m.: a-á schopnosť, a-á politika

asimilát, -u muž. r. odb. ústrojná látka, ktorá vzniká pri asimilácii z neústrojných živín

asimilovať, -uje, -ujú nedok. i dok.

1. (koho, čo) prispôsobovať, prispôsobiť: a. pôvodné obyvateľstvo;
a. cudzie elementy
(Kuk.);

2. prijímať kysličník uhličitý zo vzduchu: rastliny asimilujú

|| asimilovať sa

1. prispôsobovať sa, prispôsobiť sa, splývať, splynúť s niečím;

2. fon. spodobovať sa, spodobiť sa (o hláskach)

asistencia, -ie žen. r. pomoc, prisluhovanie, pomocná účasť pri nejakej činnosti: policajná, vojenská a., a. pri operácii;

asistenčný príd. m.: a-á pohotovosť

asistent, -a muž. r. odborne vzdelaný pomocník;
titul mladého vedeckého pracovníka na vysokých školách;

asistentka, -y, -tiek žen. r.: pôrodná a. pomocnica pri pôrode;

asistentský príd. m.: a-é miesto

asistentúra, -y žen. r.

1. funkcia asistenta;

2. asistentské miesto

asistovať, -uje, -ujú nedok. pomáhať pri niečom;
byť prítomný pri niečom: a. pri operácii;
Rád asistoval pri fotografovaní.
(Šolt.)

Naposledy hľadané výrazy

1. asi v Slovníku slov. jazyka