Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ale” v Slovníku slovenského jazyka

ale

I. spoj.

1. odporovacia vyjadruje odporovací vzťah a) v rámci viacnásobného vetného člena (= však): starý, ale jarý;
nízka, ale dosť rozložitá izba;
pomaly, ale iste
;
b) v odporovacej vete (často dvojčlenná síce ... ale): Neodvetil ani slova, ale vošiel do izby. (Jégé) Počula síce hlas chlapcov, ale nevenovala mu pozornosť. (Zúb.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.)

2. v spojení nielen ... ale aj (ale i) má význam stupňovací: Nielen dnes, ale i za sto rokov. (Jégé) Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie. (Jes.) Svoje úlohy sme nielen splnili, ale aj prekročili.

3. v čele vety nadväzuje voľne na predchádzajúcu reč a vyjadruje mierny odporovací vzťah: S dáždnikom sa už dávno prestala hrať. Ale ho preto opatruje, nebožiatko. (Jégé)

II. čast.

1. zosilňuje, zdôrazňuje význam slova, pred ktorým stojí, alebo význam celej vety: Nepovedal nič, ale celkom nič. — Dobre, ale dobre, pán kolega. (Tat.) Môžeme ísť spolu? — Ale áno. (Jégé) Ty sa opovažuješ takto s nami nakladať, nuž ale ty? (Kal.)

2. uvádza zvolacie vety so silným citovým zafarbením (niekedy i vo forme otázky);
zried. býva i uprostred vety: Ach, ach, ale ste mi vyviedli, — božekal riaditeľ. (Tat.) Nuž ale či toto kto slýchal? (Stod.) Ale, preboha, si to ty? (Kuk.) Ale nevravte! (Tat.) iron. Vy ste ale dobrý!

3. nár. má význam častice asi: „ale sto korún“, správ. asi;

III. cit.

1. vyjadruje začudovanie: Ale, ale, taký sveta skúsený človek, ako ste vy, a neviete si pomôcť! (Jégé)

2. hovor. v spojení s niektorými zám. prísl. a čast. (ale kde, ale kdeže, ale čo, ale čoby, ale ba) vyjadruje zápor, vôbec nie, ešteže čo: Je od tých čias — ja, veru, bude aj tridsať rokov, ale čo, viac! (Taj.) Pokrútil hlavou a povedal: Ale ba, adaj do áreštu? (Krno)

alebo spoj. priraď. vylučovacia spája a) časti viacnásobného vetného člena, ak sa ich obsahy jednak vylučujú, jednak sa kladú proti sebe (v takom prípade sa pred alebo píše čiarka;
ak chýba protikladné postavenie, t. j. ak sa spájajú dva výrazy, ktoré vyjadrujú dve možnosti, eventualitu, čiarka pred alebo sa nepíše);
pri dôraze býva alebo pred obidvoma, príp. troma členmi: Mohla by mu ho (rýľ) schovať, alebo miesto neho nastrčiť iný. (Hor.) Sedliak nemal príčiny ctiť jedného alebo druhého. (Kuk.) Počúval, alebo hovoril aj sám do smiechu. (Taj.) Vari som ja taká alebo taká. (Kuk.);
b) spája dve samostatné vety, ktoré sa obsahovo vzájomne vylučujú (často býva v oboch vetách: alebo ... alebo;
buď ... alebo)
;
spája do vylučovacieho súvetia dve zisťovacie otázky (či ... alebo): Hja, ten je z tých čo sa ponúknu, alebo domyslia. (Kuk.) Na ich otázky alebo len kývne, alebo odsekne. (Pláv.) Alebo ju (ženu) vyháňal, alebo ju spolu volal, alebo sám sa driapal na lúky (Taj.) Buď už bol okolo sena, alebo zvyšné kosy skúmal. (Taj.) Bartík nevedel, či to na posmech, alebo vážne hovorí. (Hor.)

alebo — alebo treba sa rozhodnúť pre jednu z dvoch vecí, niet tretej možnosti: Mala by si sa s ním dohovoriť a povedať mu, že alebo — alebo. (Jégé)

alegát, -u muž. r. práv. zastar. doklad, príloha;
citát z listiny al. zákonov

alegória, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. symbolické vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrétnym obrazom, inotaj;

alegorický príd. m.: a-á postava;
a. sprievod, a. voz
;

alegoricky prísl.;

alegorickosť i alegoričnosť, -ti žen. r. obraznosť

alegorizácia, -ie žen. r. alegorizovanie

alegorizovať, -uje, -ujú nedok. lit. (čo i bezpredm.) obrazne, alegoricky predstavovať, znázorňovať: Jankova túžbazázračný vták“ alegorizuje slobodu. (Piš.)

alegovať, -uje, -ujú nedok. práv. zastar. citovať, uvádzať podľa zákona al. listiny;
dokladať niečím

aleja (star. i alej), -e, -í, -am, -ach žen. r. cesta vysadená po oboch stranách stromami, stromoradie: jabloňová, gaštanová a.;

alejový príd. m.

aleluja neskl. stred. cirk. radostný cirkevný chválospev: veľkonočné a.

hovor. (až) do a. veľa, nadmieru, do omrzenia

alergén, -u muž. r. látka vyvolávajúca alergické ochorenie

alergia, -ie žen. r. lek. zvýšená citlivosť organizmu na určité látky (alergény);

alergický príd. m.: a-á nádcha, astma

aleurón, -u muž. r. biol. bielkovinná látka v zrelých semenách (najmä škrobnatých a olejových), lepok;

aleurónový príd. m.: a-é zrnká;
a. chlieb
z pšeničného lepku

aleuronát, -u muž. r. biol. obilná bielkovina, ktorá sa získava pri výrobe pšeničného škrobu

alexandrín, -u muž. r. metr. šesťstopový jambický verš s prestávkou po tretej stope;

alexandrínsky príd. m.: a. verš

alexia, -ie žen. r. lek. strata schopnosti čítať

aleže čast. (ale zosilnené nesamostatnou časticou -že) vyjadruje výzvu, napomenutie: Aleže sa držte, aby ste nespadli! (Šteinh.) Aleže ma nehnevaj, lebo ... (Kal.)

Naposledy hľadané výrazy

1. ale v Slovníku slov. jazyka