Význam slova „aký” v Slovníku slovenského jazyka
|
aký zám. 1. opyt. v priamej al. nepriamej otázke sa ním pýtame na akosť al. vlastnosť (osôb al. vecí): Aké sú to zvuky? (Jégé) Aký je to ten šťastný človek? (Ráz.) Pýtal sa ma, aký je to človek. 2. uvádza zvolacie vety: Ach, aká hrôza, aká nepochopiteľnosť! (Fr. Kráľ) Aké to výhľady, aké náuky, úzkoprsé, tesné! (Kuk.) Aká náhoda! ● Aká pomoc! nedá sa nič robiť, niet pomoci. Aký div! niet sa čomu diviť. Aké strachy! netreba sa báť; 3. expr. vyjadruje cit al. náladu (= aký krásny, aký veľký ap.): A ešte že spievať vedela, a aké pesničky! (Zgur.) 4. vzťaž. uvádza vety a) prívlastkové: Na jazyk sa tisne slovo, za aké by Martin neďakoval. (Kuk.); 5. neurč. nejaký: Keď aký groš dostal, letel s ním k materi. (Taj.) 6. vo výraze čo aký má význam pripúšťací (= akýkoľvek, hocijaký): Vidíte, čo som aký, ale luhať neviem. (Šolt.) Utiahne čo aké jarmo. (Hviezd.) 7. aký-taký blíži sa významu neurč. zám. nejaký: mal ešte akú-takú nádej (Krno); |
|
|
|
aký-taký p. aký |
|
akýkoľvek zám. neurč. 1. ľubovoľný, hocijaký, aký chce: Ja sa podrobujem, nech už bude akékoľvek rozhodnutie, mojej mame. (Kuk.) 2. každý: Otca vedel rozzúriť každý prejav akejkoľvek samostatnosti v konaní. (Gráf.) Márna bola akákoľvek námaha. 3. s predl. bez má zdôraznený záporný zmysel (= nijaký, žiaden): Vracala sa bez akéhokoľvek výsledku. (Jégé); |
|
akýsi zám. neurč. 1. (v spojení s podst. al. príd.) nejaký, neznámy, neurčitý (ale existujúci): Prihlásil sa k nim najprv akýsi Šesták z Babkova. (Tat.) Nad domami stojí akási hmla. (Kuk.) Pri jedení neprehovoril nik, všetci boli akísi zamračení. (Urbk.) Zďaleka bolo počuť akési divné, tiahle hučanie. (Jes.) 2. hovor. (za podst., obyč. v nadávkach) ledajaký, naničhodný: čudák akýsi, pobehaj akýsi, truľo akýsi, potvora akási |
|
akýže zám. opyt. (aký zosilnené nesamostatnou časticou -že) uvádza vety opytovacie (i rečnícke otázky) a zvolacie: Akýže by bol z teba garbiar? (Krno) A večer — ale akýže večer, keď je svetlo ako na poludnie! (Mor.) |


