Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „aby” v Slovníku slovenského jazyka

aby

I. spoj. podraď. uvádza vedľajšie vety

1. účelové (cieľové): Zapaľoval lampáš, aby lepšie videl. (Krno) Preto drží kováč kliešte, aby sa nepopálil. prísl.;
miesto tzv. nepravých účelových viet, v ktorých sa nevyjadruje účel (cieľ), ale iba následnosť deja, je lepšie použiť hlavnú vetu s priraď. spoj. a, ale: Tomáš sa ťažko zbieral na nohy, ťažko odchádzal, aby si nijako neuľavil (Tat.), lepšie odchádzal a nijako si neuľavil.

2. dôsledkové: Dačo sa už nájde, aby si nemusel rukovať. (Zúb.) Nie som sopliak, aby som to trpel. (Skal.) Robota nie je zajac, aby ušla. prísl.

3. účinkové (v nadradenej vete býva často prísl. tak, toľko, natoľko al. zám. taký): Prihovoril som sa k Važťanovi hlasne, tak, aby každý počul. (Čaj.)

4. zried. podmienkové (= keby);
niekedy sa v nich vypúšťa sloveso: A to bolo dobre, lebo aby aj stará mati bola taká bývala, to by som ja bol musel iste oblečený spávať. (Taj.) Aby nie ten chorý, včera by sa bolo zle porobilo. (Kuk.)

5. predmetové po slovesách vyjadrujúcich a) rozkaz, zákaz, výzvu, radu, napomínanie, odporúčanie;
prosbu, žiadosť, želanie, úsilie, záujem, starostlivosť;
túžbu, očakávanie ap.: Kázal, aby bolo ticho. (Kal.) Pokynul rukou, aby si sadli. (Fig.) Napomínam vás, aby ste čušali. (Heč.) Peter zastal a prinútil aj ženu, aby zastala. (Min.) Tomáš začal modlikať, aby ho vzal aspoň raz so sebou. (Zúb.) Presvedčte brigády, aby sa zaviazali na termín. (Tat.) Dávajte pozor, aby sa mu nič nestalo. (Ondr.);
b) vôľu po slovese chcieť, ak činiteľom deja hlavnej a vedľajšej vety sú rozličné osoby: Či už chcete, aby som umrel? (Taj.);
c) obavu, strach, ak vedľajšia veta je záporná: Bojí sa, aby pri prechode nedostal guľku. (Jil.);
d) dovolenie, súhlas: Dovoľte, aby som si sadol. (Jil.);
e) hodnotenie: Nie je vari hodna, aby mládenec zatúžil za ňou? (Kuk.) Nezaslúžil si, aby sme ho trestali. (Ondr.) Zaslúžil by, naničhodník, aby ho zaraz vyhnala. (Kuk.)

6. podmetové (v nadradenej vete býva niekedy zám. to): Nemá to zmyslu, aby sme sa hádali. (Min.)

7. prívlastkové: Kapitán vydal rozkaz, aby sa zhromaždenie rozišlo. (Zúb.) Všetko sám chceš vykonať a mne nedopraješ radosti, aby som ich mohla obslúžiť. (Kal.) Nieto dňa, aby si nemuseli ovlažiť hrdlá. (Tim.) Toho richtára nemáte, aby sa mu ten dal. (Kuk.)

II. čast. nespája dve vety do podraďovacieho súvetia, ale stojí obyč. na čele (niekedy na druhom, mieste) rozmanitých samostatných viet so silným citovým prízvukom, najmä vo vetách rozkazovacích a želacích, ale i v oznamovacích: Aby ste tam netrhali ríbezle! (Krno) Ňaňka, aby ste šli jesť! — sucho volal syn na otca. (Taj.) Nie aby si sa ešte i ty terigal za pokladmi! (Pláv.) Len aby teraz Žabka nevošiel. (Krno) Aby som nezabudol, telefonovali z Hruštína. (Heč.) Ešte aby tak vyparatila viac! (Zgur.) Aby moje kone netrafili! (Kuk.) iste trafia;
často v kliatbach: Aby ťa čerti vzali! (Krno) Veď je to tu všetko len pre kozy súce, aby to čert vzal! (Fr. Kráľ);
spojením aby s 2. a 3. os. minulého času slovesa vedieť vyjadruje sa pevné rozhodnutie, vzdor, priečnosť: Aby si vedel, ostanem! (Tat.) Aby si vedela, nechcem toho človeka v dvore! (Tat.)

abych nár. i bás. aby som: A jedu nalej do žíl, keď som sa dožil života, abych sa smrti dožil. (Heč.)

abys’ bás. aby si: Abys’ nezabudol. I veselo i vážne. (Jes.)

abysálny príd. m. geogr. hlbokovodný: a-a oblasť morská hĺbka vyše tisíc metrov

abyže čast. (aby zosilnené nesamostatnou časticou -že) vyjadruje dôrazný rozkaz;
želanie: Abyže si nazaháľal, nemotal sa kade-tade! (Hviezd.) I bodajže ťa, abyže ťa! (Dobš.)

Naposledy hľadané výrazy

1. aby v Slovníku slov. jazyka