Význam slova „župan” v Slovníku slovenského jazyka

župan¹, -a muž. r. hist. náčelník, správca župy, najvyšší župný úradník: bratislavský, nitriansky ž.;

županka, -y, -niek žen. r. hovor. županova žena;

županský príd. m. týkajúci sa župana, patriaci županovi: Myslím, že Guzyho županské dni sú spočítané. (Jégé) Museli ísť ako županskí povereníci na okresné sídla. (Jes.);

županstvo, -a, -tiev stred.

1. mn. č. bez úrad, funkcia župana: dedičné ž. (Jégé)

2. župa: Odpisuj rozkaz krakovskému županstvu. (Stod.);
Stiahnem ich (kmene) väčšmi dohromady obručou a urobím županstvá. (Jégé)

župan², -a/-u muž. r. dlhý domáci kabát (obyč. raňajší): obliecť si ž., byť (ešte len) v ž-e;

županček, -a i županok, -nka muž. r. zdrob.

župania [vysl. -nya], -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. zastar. župa (v juhoslovanskom prostredí): Záhrebská ž. (Škult.)

županka p. župan¹

županok p. župan²

županovci, -ov muž. r. hovor. županova rodina, župan so svojou rodinou: Keď si páni županovci oddýchli, vykonali návštevy po okolitých predných pánoch. (Jégé)

županský p. župan¹

županstvo p. župan¹