Význam slova „žiadosť” v Slovníku slovenského jazyka

žiadosť, -ti žen. r.

1. ústny al. písomný, úradný al. súkromný prejav, ktorým sa niečo žiada, požaduje: napísať, podať ž., ž. o prijatie do zamestnania, kolkovaná (nekolkovaná) ž., vyhovieť (nevyhovieť) ž-i;
urobiť niečo na niečou (výslovnú) ž., mať malú (skromnú) ž.;
Raz v kancelárii som tlmočil žiadosť mnohých zajatcov, aby nás pustili okúpať sa do rieky. (Jes.)

2. expr. silná túžba, žiadostivsoť;
náruživosť, vášeň: Vinca už posvrbieva žiadosť za kinom. (Laz.) Na tvári vidno jej žiadosť ísť spať. (Tim.) Jeho oči sa zapálili žiadosťou. (Švant.)

žiadostiť, -í, -ia nedok. expr. zried.

1. úpenlivo žiadať, veľmi prosiť: „Ó, áno, Teka, je to v tvojej moci,“ žiadostila (Nanai). (Fig.)

2. (po kom) túžiť: Nik po nej nežiadostil, nik po nej netúžil. (Mňač.)

žiadostivý príd. m. (čoho i s neurč.) túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu, túžobný;
náruživý, vášnivý: Mladý Worth vyvaľuje na jej sviežu krásu svoje žiadostivé oči. (Mráz) Ľudská zvedavosť vystiera svoje žiadostivé ruky za cudzím nešťastím. (Jil.) Ó, jak je tej čistoty duša žiadostivá! (Ráz.-Mart.) Som žiadostivý vidieť jeho parsún. (Kuk.);

žiadostivo prísl. túžobne;
náruživo;

žiadostivosť, -ti žen. r. túžba