Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „žiť” v Slovníku slovenského jazyka

žiť, žije, žijú, žitý, rozk. ži nedok.

1. byť živý (op. byť mŕtvy): živočíchy i rastliny žijú;
moji rodičia ešte žijú;
otec mu už nežije;
dlho, krátko ž.;
ž. 80 rokov;
Ale na farára, kým žiť bude, že vždy bude mať ťažké srdce.
(Taj.);

pren. byť v činnosti, dejstvovať: Všetko žilo, všetko sa hýbalo. (Urb.) Akási nenávisť žila medzi obyvateľmi dvora. (Letz)

nechce sa mi ž. (ani sa mi ž. nechce);
škoda mi (i) ž.;
žiť ma neteší
výraz rezignácie, zúfalstva;
nežiť (žiť) nadarmo dosiahnuť (nedosiahnuť) v živote niečo;
dať (nedať), dovoliť (nedovoliť) niekomu ž. umožniť (neumožniť) niekomu rozvoj, neobmedzovať (obmedzovať) niekoho v niečom;
niekomu (nie) je ani ž. ani umrieť o rezignácii, zúfalstve (často o hmotnom nedostatku, o biede);
ani nežiť ani nemrieť a) (o človeku) byť nevládny, ležať na dlhú, ťažkú, nevyliečiteľnú chorobu;
b) (o veciach a javoch) neprejavovať činnosť, nebyť aktívny, živoriť (napr. o nejakej organizácii);
žiť i mrieť s niečím (s niekým), za niečo, pre niečo (za niekoho, pre niekoho) byť niečomu (niekomu) celkom oddaný, verný, lipnúť na niečom (na niekom);
len raz žijeme (úsl.) život treba využiť;

2. byť, jestvovať (najmä v rozprávkach): žil (raz) jeden kráľ, drotár, drevorubač, kováč ap.;

3. v spojení nech žije! vyjadruje kladný, prajný pomer k niekomu, k niečomu (zvolanie, ktoré sa často používa najmä pri verejných prejavoch ako výraz súhlasu s rečníkom);

4. nezanikať, trvať, pretrvávať: V kraji štítnickom dlho žila slovanská bohoslužba. (Škult.) Z pokolenia na pokolenie bude žiť pamiatka starého profesora. (Letz);
meno, snahy, odkaz (napr. Ľ. Štúra), historické udalosti, staré časy žijú (žije) v mysliach, v spomienkach, v piesňach, v ústnom podaní ľudí (ľudu);

5. tráviť život nejakým spôsobom, nachádzať sa v nejakých životných podmienkach, okolnostiach, správať sa nejako v živote, viesť život (nejako): dobre, veselo, spokojne, slušne ž.;
ž. utiahnuto, skromne, rozumne, v ústraní;
ž. (si) slobodne, voľne, bezstarostne;
ž. primerane k svojim možnostiam;
mrzko, nerozumne, nemravne ž.;
ž. ako pustovník;
ž. po starom;
ž. v neprajných pomeroch;
ž. v núdzi, v biede, v nedostatku;
ž. po pansky, v hojnosti, ž. v prepychu a nádhere
;
expr. ž. (si) ako pán, ako kráľ, ako gróf dobre, blahobytne;
ž. v neslobode, v nevoli, v porobe, ž. v stálom zápase o existenciu;
intenzívne ž. spoločensky, kultúrne, duševne;
žije sa nám (je nám ž.) dobre, ľahko, ťažko, tvrdo;
dnes sa žije lacno (draho)
životné potreby sú lacné (drahé);
nám je radosť ž. máme radosť zo života;
hovor. ž. zo dňa na deň (z dneška na zajtrajšok, z dneska na zajtra), ž. z ruky do úst bez zabezpečenia na dlhší čas, bez rezervy;
expr: ž. (si) ani červ (červík) v syre veľmi dobre sa mať;
ž. (si) na vysokej (na veľkej) nohe prepychove, blahobytne, nákladne;
hovor. ž. ako ryba na suchu biedne, zle, živoriť;
hovor. ž. na vlastnú päsť samostatne;
ž. ako vo sne byť zasnený, neprítomný;
hovor. ž. dínom dánom, ž. do sveta (vo svet) rozmarne, svetácky;
ž. po ľudsky;
ž. ako človek
dôstojne pre človeka;
expr. ž. na kolenách, ž. pod (cudzou, panskou) čižmou v neslobode, v poddanstve, v porobe;
hovor. ako žiješ? ako sa máš?

hovor. je im sveta ž., sveta sa im žije, žijú si štyri (tri) svety je im veľmi dobre, majú sa veľmi dobre;

6. byť v nejakom duševnom stave: ž. v presvedčení, že...;
ž. vo viere, v úfnosti, v nádeji, že...
veriť, úfať sa, nádejať sa;
ž. v pochybnostiach, v strachu, v úzkosti pochybovať, báť sa, pociťovať úzkosť;
ž. v očakávaní niečoho očakávať niečo;
ž. v znamení (v duchu) niečoho intenzívne sa niečím zapodievať (napr. prípravami na niečo) ž. pod dojmom niečoho byť ovplyvňovaný niečím;

7. (s kým) byť, nachádzať sa v nejakých (spoločenských) vzťahoch s niekým;
nažívať: ž. so ženou v manželstve;
Žijú spoluštyridsať rokov.
(Taj.);
ž. s niekým družne, v priateľstve, v zhode;
dobre, príkladne, v svornosti, v láske ž.
najmä o manželoch al. o rodine;
hovor. ž. na veru (na vieru) v konkubináte, s družkou al. s druhom;
hovor. žijú ako pes s mačkou zle, neznášajú sa;
expr. ž. (si) ako hrdličky (ako holúbky) ľúbiť s (o manželoch);

8. nachádzať sa, bývať, sídliť niekde, byť niekde usadený: Slováci žijú v strednej Európe;
ž. v malom (vo veľkom) meste;
Bol vtedy žil v Manchestri istý pán Sundars.
(Hor.) Triatridsať rokov žil Štefan Zábrel v Radzímke. (Fr. Kráľ) v horách žijú zvieratá, vo vode žijú ryby;

9. (z koho, z čoho, na čom, o čom, čím) udržiavať svoje jestvovanie niečím, čerpať z niečoho (od niekoho) životné potreby, živiť s: ž. z vlastnej práce, ž. z honorárov, ž. z bezprácnych dôchodkov;
mať (nemať) z čoho ž.;
Ešte i prvé pokolenie ich žilo z lúpeže.
(Škult.) T karát nemohol žiť naveky. (Jégé) Na sedliaka špince a žije z neho. (Kuk.) Žili sme na pálenke, slanine a chlebe. (Taj.);
ž. na vlastný nákladok (Kal.) sám sa vydržiavať;
Myslia si, že i my žijeme samými rubľami. (Vaj.);
ž. o materinskom mlieku (Kuk.);
ž. na úkor (na účet) iného;
ž. z mozoľov iného
priživovať sa, vykorisťovať niekoho;
ž. z práce rúk živiť sa z výsledku vlastnej (obyč. telesnej) práce;
hovor. ž. na vdovskom chlebe z malého vdovského dôchodku;
ž. z podstaty z hmotného základu

bibl. nie len (samým) chlebom žije človek človeknielen telesné, ale aj duševné potreby;

10. (čomu, komu, pre čo, pre koho, za čo) zacieľovať svoje konanie, snaženie, svoju prácu na niečo, na niekoho, venovať sa niečomu, niekomu. ž. iba svojím (sebeckým) záujmom;
ž. svojim deťom;
ž. krásnemu cieľu;
Kto národu žil, s národom žiť bude!
(Botto) Žijem len pre jedenie. (J. Kráľ) ž. len pre seba;
Za pravdu žiť alebo mrieť.
(Lajč.)

11. (čím, s čím) byť niečím (celkom) ovládaný, zaujatý;
živo, bytostne sa zúčastňovať na niečom;
prežívať: Timravini ľudia žijú svojimi hospodárskymi a rodinnými záujmami. (Mráz);
detské publikum, ktoré s hrou doslova žije (Pláv);

12. (čo) prežívať (vo svojom živote): ž. ťažké časy;
Rudopoľský žije posledné chvíle svojho života.
(Vaj.) Žil aj národ náš doby svojho detinstva. (Dobš.) Divné to časy žijeme. (Hviezd.)

žitečko p. žito

žitie, -ia stred. kniž. život: vzorné ž. (Taj.);
nestriedme ž. (Vans.);
cieľ ž-ia (Tim.);
Každý pošiel svojou stranou, hnaný žitia nevoľou. (Sládk.);
bás. prúd, tok, rieka, cesta, svieca ž-ia;
žitie-bytie
život

žitisko p. žitnisko

žitko p. žito

žitnačka, -y žen. r. nár.

1. jačmenica piesočná (vytrvalá tráva pripomínajúca vzhľadom obilniny): Žofia odtrhla byľ z vysokej žitnačky. (Kuk.)

2. mn. č. obyč. v žitnačky, -čiek žen. r. názov niektorých druhov jabĺk al. hrušiek dozrievajúcich v čase žatvy

žitnárka, -y, mn. č. obyč. v žitnárky, -rok žen. r. nár. druh hrušiek dozrievajúcich v čase žatvy

žitné, -ého stred. kraj. ražná pálenka, ražné, ražovica: Otcovi zaplatil v krčme deci žitného. (Tomašč.)

žitnica, -e, -níc žen. r.

1. zried. zásobáreň obilia;

pren. kraj, ktorý zásobuje obilím aj iné kraje: Dala sa i patagónska pampa na preteky i s provinciou Santa Fé, žitnicou Argentíny a či Banátom celého sveta. (Kuk.)

2. mn. č. nár. obyč. v druh hrušiek al. jabĺk dozrievajúcich v čase žatvy;

3. nár. ražná hubka

žitnisko, -a, -nísk (zried. i žitisko, -a, -tísk) stred. kraj. pole, na ktorom bola al. je zasiata raž al. pšenica: Úroda na div: jačmeň v tom samom žitnisku ani múr. (Kuk.) Našli (Evu) zahrdúsenú v žitisku. (Chrob.)

žito, -a stred.

1. kraj. raž: kosiť, siať, zvážať, mlátiť ž.;
Žita málo sejeme a pšenica je bielou vranou na našich roličkách.
(Fr. Kráľ)

hovor. hodiť (zahodiť) flintu (pušku, šabľu, meč, zbraň) do ž-a prestať bojovať, vzdať sa, prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho;
mlátiť (zmlátiť) niekoho ako ž. veľmi biť (zbiť);

2. kraj. pšenica: Vedel, aké majú žitá a raže. (Zgur.)

3. nár. turecké ž. kukurica;

žitný príd. m. kraj.

1. ražný: čierny ž. chlieb;
ž-á pálenka, ž-á káva
;

2. pšeničný: Akejže vám (múky), žitnej, či ražnej? (Tim.);

žitko, -a, zried. i žitečko, -a stred. zdrob. expr.

Naposledy hľadané výrazy

1. žiť v Slovníku slov. jazyka