Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „žičlivosť” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

žičlivec, -vca muž. r. žičlivý, prajný človek;
priaznivec. Zmenšoval chyby previnilcov, čím získal len nové prírastky do ovčinca svojich žičlivcov. (Letz) Horda nebude mať jediného žičlivca. (Hor.)

žičlivý príd. m.

1. prajný, dobroprajný, dobrosrdečný: ž. človek;
Keďže si taký žičlivý, chcela by som ťa požiadať o čosi.
(Zel.) Je žičlivý Slovákom. (Kuk.)

2. prezrádzajúci dobroprajnosť, dobrosrdečnosť: Posolil (mäso) a núkal žičlivým hlasom. (Rys.) Pozrie Ján Šechnár na vnuka žičlivými očami. (Heč.)

3. priaznivý, vhodný so zreteľom na niečo: ž-é časy, pomery (napr. literatúre);
tvoriť v žičlivom ovzduší, prostredí;
Nastávali pomery oveľa žičlivejšie rozvoju výtvarného umenia.
(Al.);

žičlivo prísl.: ž. sa správať k niekomu prajne, dobroprajne;
teraz, keď sa všetko tak žičlivo vyvinulo (Urb.) priaznivo;

žičlivosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. žičlivosť v Slovníku slov. jazyka