Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „žaba” v Slovníku slovenského jazyka

žaba, -y, -žiab žen. r.

1. obojživelník so širokým plochým telom a dlhými zadnými nohami uspôsobenými na skákanie a plávanie;
žije najmä v močiaroch;
zool. žaby rod obojživelníkov (Anura);
ž. skáče;
ž-y kŕkajú, kvákajú, škrekocú;
expr. roztrhnem ťa ako ž-u vyhrážka;
studený ako ž.;
zelený ako ž.;
metať sa, hádzať sa ako nasolená ž.
veľmi

hovor. iron. : ž-e po oči, ž-e po brucho veľmi nízky (obyč. o obilí, najmä o ovce);
(záhon, ostredok), čo ho ž. preskočí veľmi úzky;
hľadať na ž-e chlpy hľadať to, čoho nie, pren. zachádzať do zbytočných podrobností, byť škrupulózny, malicherný;
maž niečoho ako ž. srsti nemať nič;
ž. kaluž (mláku) nájde človek vždy nájde príležitosť na uplatnenie svojich sklonov (obyč. zlých);
hľadí ako ž. z prachu vyjavene, nechápavo;
rozpľasnúť sa rozčapiť sa, rozpľaštiť sa ap. ako ž. spadnúť dolu tvárou, spadnúť na celú prednú plochu tela;
hovor. expr. ž. na prameni prekážka hatiaca niečo (obyč. prekážka dobrej, užitočnej veci, činnosti);
vyhodiť niekoho ako žabu z vršky (Kuk., Ráz.) nemilosrdce;
hovor. ž. ti zuby prečíta žartovná výstraha pred urieknutím, ktoré môže podľa povery spôsobiť pohľad žaby na zuby v otvorených ústach: Rudko zavrel ústa, aby mu (žaby) neprečítali zuby. (Ondr.)

2. hovor. expr. mladé (dospievajúce, nedospelé) dievča (niekedy i o dieťati vôbec, aj ako nadávka): Taká žaba a už sa zamužským obzerá. (Urb.) Včera chcel si zahrať s ňou ako s malou a ona, žaba, odvrátila sa od neho, že je už veľká. (Tim.)

3. nár. zápal jazyka al. ústnej sliznice u detí al. u domácich zvierat;

žabí i žabací (nár. i žabäcí), -ia, -ie príd. m.: ž-ie stehienko, ž-ie vajíčka, ž. škrekot;
bot. žabí vlas zväzkovitý druh vláknitej zelenej riasy (Cladophora glomerata);
nár.: žabie očko nezábudka;
žabacie mlieko rastlina mliečnik chvojkový;
žabie perinky žaburina;
ž-ie korýtka lastúry

odb. žabia perspektíva pohľad na niečo odspodu;

pren. posudzovanie niečoho s malým rozhľadom, primitívne posudzovanie niečoho;

žabka, -y, -biek žen. r.

1. zdrob. malá žaba: Slečna Mica chytala malé žabky. (Tim.)

2. hovor. expr. mladé (dospievajúce, nedospelé) dievča: Žabka malá, celá je po nebohom otcovi. (Karv.) I dievčatá sa nájdu, svedčné drobné žabky. (Ráz.)

3. zakrivený štepársky nôž;

4. nár. zápal jazyka al. ústnej sliznice u detí;

žabička, -y, -čiek, žabienka, -y, -nok i žabôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr. ;

žabisko, -a, -bísk stred. i ž., zried. i žabsko, -a, -bísk stred. i zvel.

zababoliť sa p. zababúliť sa

zababúliť sa, -i, -ia i zababoliť sa, -í, -ia dok. nár. (do čoho) zababušiť sa, zakrútiť sa, zavinúť sa: Ondráškuľa, stará žena. V obrus včuľ zababúlená. (Hviezd.) Hneď doň (do obrúska) sa celá zababolí. (Hviezd.)

zabafkať (si), zried. i zabafať, -á, -ajú dok. expr.

1. pri fajčení (obyč. fajky) niekoľkokrát si potiahnuť a vypustiť dym: Napchával si fajku. Rozvážne si ku pripálil, dva-tri razy zabafkal a pomaly sa rozhovoril. (Skal.) (Lehner) zabafal tri-štyri razy z porcelánovky. (Hruš.)

2. len zabafkat si s chuťou si pofajčiť, zafajčiť si (obyč. z fajky): Môj apuško len fajku ľúbia, ale i ja si zabafkám z nej s chuťou. (Tim.) Urob so mnou, čo sa ti zachce, ale najskôr si zabafkám. (Švant.)

zababraný príd. m. hovor. expr. špinavý, zašpinený, zamazaný, ufúlaný. z-é ruky, ústa, z-á tvár, z-é šaty;
z-é groše
(Jil.);
z-á handrička (Gráf)

zababrať, -e, -ú rozk. -i (nár. i zababriť, -í, -ia) dok. hovor. expr. (čo, koho) zašpiniť, zamazať, ufúľať: Krídla a chvost dvíhali dovysoka, aby si ich nezababrali. (Mor.) (Dievča) schodík najprv zababralo blatom. (Jes-á) pren. z. si ruky s niekým, s niečím prísť do styku, mať styky s niekým, s niečím opovrhovaným: Ani s demokratmi si si nezababril ruky. (Sakl.);
pren. Bohatstvo zababre ľudí na nepoznanie (Heč.) charakterovo pokazí.

|| zababrať sa (nár. i zababriť sa) zašpiniť, zamazať sa, ufúľať sa: Celý bok máš zablatený, kde si sa tak ráčil zababrať? (Jes-á);
pren. Ináč sa zababreš, že sa do smrti neočistíš (Heč.) pokazíš si povesť. (Môj otec) sa fašistami sa nezababril (Heč.) nezhanobil, nezneuctil sa stykom, spoluprácou s nimi.

zababušiť, -í, -ia (nár. i zababúšiť, -i, -ia) dok. expr. (koho, čo do čoho) dôkladne zabaliť, zavinúť, zakrútiť, pozakrúcať do niečoho, obyč. do teplého odevu al. do teplej látky;
teplo obliecť: Zhodila si z pliec vlniak a zababušila dojča. (Sev.) Marka si hlavu zababušila do sivej šatky. (Krno);
statkársky synček, zababušený v kožuchu, len aby neprechladol (Letz);
v pestrých handričkách zababušené polienko — bábika (Zúb.);
pren. v slame zababúšené stromy (Heč.) slamou obalené

|| zababušiť sa (nár. i zababúšiť sa) (do čoho) dôkladne sa zabaliť, zavinúť, zakrútiť, pozakrúcať sa do niečoho, obyč. do teplého odevu al. do teplej látky;
teplo sa odieť: dobre sa zababušiť do teplých šiat (Jil.);
ležal, zababušený až po bradu do mäkkých perín (Zúb.);
polárnici, zababúšení do kožušín až po nos (Mňač.);
Ľudia boli zababušení v bundách a kepeňoch. (Žáry);
pren. Olšanská dolina, donedávna zababušená do bielej snehovej prikrývky (Skal.);
pokrytá snehom.

žabä p. žaba

žabacina, -y žen. r. žabacie mäso al. žabací zápach: Ale periféria? Žabacinou páchnete. (Al.)

žabacinec, -nca muž. r. kraj. žaburina (Bod.)

zabádať, -a, -ajú nedok. nár. (komu kam, do čoho) bodať, pichať: Ostrie mu zabáda za golier. (Kuk.) Pysk zabádajú (kone) skoro do samej zeme. (Kuk.)

zabadzgať, -á, -ajú dok. nár. expr. zamávať, zakývať, zatrepovať: Tak ho hodilo o stoličku, že zabadzgal rukami v povetrí, akoby letel kamsi. (Bod.)

zabahniť, -í, -ia dok. (čo) zaniesť, pokryť, zaplniť bahnom: zabahnenie pôdy;

nedok. zabahňovať, -uje, -ujú

|| zabahniť sa zaniesť sa, pokryť sa, zaplniť sa bahnom: potom, močiar sa zabahnil

zabakať, -á, -ajú dok. nár. potočiť sa, potknúť sa a spadnúť: Prichytáva sa (vetrisko) o konáre stromov, aby na strmine nezabakal. (Švant.)

zábal, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. obklad osobitne na liečebné ciele upravený a prikladaný dookola na chorú časť tela: suchý z., teplý, studený z.;
bahnový z.
;

2. zried. obal, zavinutie: Hľa, čo papierov. — Keď odvíjala posledný zábal, postála. (Fig.);
pren. Mútna rieka vyslobodzovala sa z ťažkých zábalov zimy. (Letz.);

zábalový príd. m.

zabalansovať, -uje, -ujú dok. kniž. vyrovnať výkyvy z rovnováhy, zakolísať

zabaliť, -í, -ia, rozk. -bal dok.

1. (čo, čo do čoho) dať na niečo obal, dať do obalu;
urobiť balík: z. knihy;
z. tovar;
v jemnom papieri zabalený hrebeň
(Tim);
dva tučné balíky zabalené do najjemnejších látok (Pláv.);
ráno mi zabalila gazdiná veci do ručníka. (Tomašč.);
pren. Či Zrubec pochopil temnú výstrahu, zabalenú do protektorského tónu (Urb.) skrytú v tomto tóne.

2. (koho, čo; class="sc" /> čo do čoho) dobre ovinúť, obkrútiť, zavinúť, zamotať, zababušiť: z. dojča, dieťa;
celé telá zabalené do ľadových obkladov
(Fr. Kráľ) Matka si vykutrala hlavu, zabalenú v pokrovcoch. (Min.);

nedok. Zabaľovať, -uje, -ujú

|| zabaliť sa zavinúť sa, zakrútiť sa, zamotať sa, zababušiť sa: Podhlavu si dala kufrík a zabalila sa do hrubého, teplého kabáta. (Min.)

zábalový p. zábal

zabalzamovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo) balzamom natrieť, napustiť mŕtvolu, aby sa nerozkladala: z. mŕtvolu;
zabalzamované múmie

zabanovať, -uje, -ujú dok. kraj. (za kým, za čím, so spoj. class="b0">že i bezpredm.) prejaviť ľútosť, zaželieť: Prijal by, a máličko i zabanuje, že mu neskoro zišlo na um. (Gráf) Akoby zabanovala za načatou rečou. (Gab.)

zabaraniť, -í, -ia dok. odb. (čo) pomocou baranidla zatĺcť: z. pilóty

zabárať1,zabárať sa p. zaboriť, zaboriť sa

zabárať2 p. zabariť

zabarikádovať, -uje, -ujú dok. (čo)

1. postaviť barikádu do ulíc, ku vchodom ako ochranu;
zatarasiť ulice, vchody barikádou: ta.-barikádované ulice;
zabarikádovaná budova;
z. cestu, z. vchod;
obloky zabarikádované drevenými brvnami
(Sev.);

2. expr. zatarasiť niečo prekážkami, nahromadenými vecami. Šli si na dvor pre stolce, aby nimi celú izbu zabarikádovali. (Kuk.) (Zástupy ľudu) zľava i sprava zabarikádujú každú chvíľu môj povoz (Lask.) obklopia, obstúpia;

nedok. zabarikadúvať, -a, -ajú

|| zabarikádovať sa postaviť si barikádu do ulíc, ku vchodom ako ochranu. Vyzbrojili sa (baníci) a zabarikádovali do baní. (Fr. Kráľ) Zabarikádovať sa? Somárstvo! Postavia nám k bráne tank. (Urb.);

pren. expr. (pred čím) uzavrieť sa do seba, stať sa neprístupným: Pred takou dobrotou sa Beluško zabarikáduje. (Karv.) V svojej tvorbe zabarikádoval sa (Kalinčiak) vraj pred vlastným národom. (Mráz);

nedok. zabarikadúvať sa

zabariť, -í, -ia dok. (čo) dať na chvíľu do vriacej, horúcej vody: z. otruby;

nedok. zabárať2, -a, -ajú: Koreňa nechceme. Syr zabára! (kuk.)

|| zabariť sa povrieť v horúcej, vriacej vode: Čakajúc, kým sa vo veľkom hrnci zabarí šťavnaté, zelje (kapusta). (Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. žaba v Slovníku slov. jazyka