Význam slova „ľud” v Slovníku slovenského jazyka

ľud, -u, 5. p. ľud, zastar. i ľude muž. r.

1. najširšie vrstvy obyvateľstva: pospolitý, prostý, pracujúci ľ.;
český, slovenský ľ.;
vôľa ľ-u;
vláda ľ-u
demokratická

hlas ľudu — hlas boží (prísl.) o rozhodujúcej sile vôle ľudu;

2. množstvo ľudí, dav, zástup: kupujúci, predávajúci ľ.

lúdiť sa, -i, -ia nedok. kniž. (za kým, kam, kade) vliecť sa, kradmo ísť, kradnúť sa, prikrádať sa: Vidiac, že sa lúdi za ňou, upustila náročky biely ručníček a šla ďalej. (Záb.) Zatvorenými dverami lúdila sa k nemu príjemná vôňa kuraciny (Tat.) prechádzala. Maninou som sa lúdil. (Vaj.)

ľudák, -a, mn. č. -ci muž. r. hovor. stúpenec fašistickej separatistickej, klerikálnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany za prvej ČSR a za tzv. slov. štátu;

ľudáčka, -y, -čok žen. r.;

ľudácky príd. m. i prísl. : ľ. fašizmus, ľ. separatizmus, ľ. režim, ľ-a politika, ideológia;

ľudáctvo, -a stred. reakčné separatistické hnutie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany;
jej ideológia;
príslušnosť k tejto strane

ľudia, -í, -ďom, -ďoch, -ďmi muž. r.

1. mn. č. k človek;
ľudské bytosti, spoločenské tvory, osoby: všední, jednoduchí, poctiví, statoční ľ-ia;
ísť, chodiť, prísť medzi ľ-í
do spoločnosti;
všetci sme ľ-ia všetci sme rovnakí, všetci sme omylní, slabí, máme chyby a pod.;
hovor. učení, školení ľ-ia vzdelanci;
hovor. naši ľ-ia krajania, našinci, tí ktorí patria k nám, ktorí sa hlásia k nám

expr. ľ-ia moji, ľ-ia boží (v oslovení al. zvolaní);

2. vo funkcii všeobecného podmetu (= mnohí, niektorí, všetci): ľ-ia vravia, rozprávajú

lúdiť, -i, -ia nedok.

1. expr. (od koho čo, zried. i bezpredm.) neodbytne, neúnavne prosiť, pýtať, drankať, mámiť: Krahujkovci lúdili odo mňa stále peniaze. (Jégé) Prosili, lúdili, ba horko plakali. (Hviezd.)

2. kniž. (čo) vyludzovať;
vyvolávať: (Majster) také zvuky lúdi z duše svojej. (Vlč.) A keď som lúdil s ním sám duchov hôr a vôd... (Krčm.);

opak. lúdievať, -a, -ajú;

dok. vylúdiť

ľudkovia, -kov muž. r. expr.

1. (v oslovení) drahí, dobrí, milí ľudia: Počkajte tu, ľudkovia, dokiaľ neprídem k vám. (Jégé);
ľudkovia moji, ľudkovia boží!;
fam. malí ľudkovia o deťoch;

2. iron. malí, bezvýznamní, drobní ľudia: Naopak, takí ľudkovia zamotávajú už i tak zamotané veci. (Vans.)

ľudnatý príd. m. hojne, husto obývaný, zaľudnený: ľ. kraj, ľ-á oblasť, ľ-á obec, dedina, ľ-é mesto;

ľudnato prísl.;

ľudnatosť, -ti žen. r. hustota obyvateľstva na určitej ploche

ľudobijca, -u, mn. č. -ovia muž. r. (rus.) pejor. vrah (Jes.)

ľudojed, -a muž. r. ľudožrút, kanibal;

pren. pejor. o ukrutnom, neľudskom človeku, ktorý ničí, hubí, vykorisťuje ľudí;

ľudojedstvo, -a stred. ľudožrútstvo

ľudomil, -a, mn. č. -ovia muž. r. arch. kto pracuje za blaho ľudu, kto prejavuje starostlivosť o ľud;

ľudomilka, -y, -liek žen. r. zried. (Tim.);

ľudomilstvo, -a stred. ľudomilnosť: vyvinúť činnosť na poli dobročinnosti a ľudomilstva (Šolt.)

ľudomilný príd. m.

1. prejavujúci starostlivosť o ľud, pracujúci za blaho ľudu: ľ. človek;

2. sledujúci blaho ľudu, vykonávaný zo starostlivosti o ľud, o blaho ľudu: ľ. cieľ, ľ-á práca;

ľudomilnosť, -ti žen. r. láska k ľudu, starostlivosť o povznesenie ľudu

ľudomorný príd. m. expr. zried. ničiaci ľudí, ničivý: pach hrobu, duchov ľudomorné sily (Vaj.)

ľudoop, -a, mn. č. -i muž. r. antropomorfná opica, antropoid

ľudopis, -u muž. r. zastar. národopis;

ľudopisný príd. m. národopisný (Vlč.)

ľudoprázdny príd. m. opustený obyvateľmi, neobývaný: ľ. byt (Gráf);
ľ-e miesto (Fel.)

ľudoveda, -y žen. r. zastar. národopis

ľudovláda, -y žen. r. vláda ľudu

ľudovo p. ľudový

ľudovodemokratický príd. m. týkajúci sa ľudovej demokracie, vzťahujúci sa na ľudovú demokraciu: ľ. režim, ľ. štát, ľ-á republika, ľ-á ústava, ľ-á krajina, ľ-é zriadenie

ľudovosť p. ľudový

ľudovoumelecký príd. m. obsahujúci znaky ľudového umenia, týkajúci sa ľudového umenia: ľ. predmet

ľudový príd. m. týkajúci sa najširších vrstiev obyvateľstva, prístupný najširším vrstvám obyvateľstva, určený pre ľud;
vlastný ľudu;
pochádzajúci z ľudu;
používaný medzi ľudom: ľ. názov, ľ-á reč, ľ-á pieseň;
ľ-á povesť, ľ. verš. ľ. tanec, ľ-á hra, ľ-á tvorba, ľ-á kultúra;
ľ-é umenie, ľ-á hudba, ľ-á múdrosť, ľ-á liečba;
ľ-á armáda, Ľ-é milície;
Ľ-é kurzy ruštiny
(skr. ĽKR);
Ľ-á univerzita;
ľ. súd
po oslobodení ČSR r. 1945 stíhajúci kolaborantstvo a zradu za fašistickej okupácie a tzv. slov. štátu;
dnes súd s istou právomocou v okrese;
ľ-á správa vykonávaná zástupcami ľudu;
ľ-á demokracia forma štátnej moci, opierajúcej sa o skutočnú vládu ľudu;
ľ-á škola starší typ najnižšieho stupňa povinnej školy;
polit. ľ-á strana;

ľudovo/-e prísl.: ľ. hovoriť;

ľudovosť, -ti žen. r.

ľudovýchova, -y žen. r. mimoškolské vzdelávanie ľudových más, mimoškolská výchova ľudu;

ľudovýchovný príd. m. vychovávajúci, vzdelávajúci ľud;
týkajúci sa vzdelávania, výchovy ľudu, venovaný ľudovýchove: ľ. pracovník;
ľ. časopis, ľ-á činnosť, práca, prednáška
;

ľudovýchovne prísl.: pôsobiť ľ.

ľudožráč, -a muž. r. zastar. ľudožrút (Hviezd.)

ľudožravý príd. m. zried. žerúci ľudí: ľ. dravec

Naposledy hľadané výrazy

1. ľud v Slovníku slov. jazyka