Význam slova „ľak” v Slovníku slovenského jazyka

ľak, -u muž. r. zľaknutie, preľaknutie, náhle preniknutie strachom, hrôzou: zomrieť, stŕpnuť, zdrevenieť od ľ-u, temer spadol z nôh od veľkého ľ-u

ľakať sa, -á, -ajú nedok. (čoho, koho i bezpredm.) dostávať strach, báť sa, strachovať sa: Ľaká sa maznák chudoby. (Sládk.) Adam sa akosi ľakal, že by Zuza umrela. (Jégé);
ľ. sa bolesti, ťažkosti, dlhov;

dok. (z)ľaknúť sa, naľakať sa

|| ľakať (koho, čo) spôsobvať, vzbudzovať strach, strašiť, desiť: Tak je velebné svet ľakať. (Sládk.);

dok. poľakať, naľakať

ľaknúť sa, -ne, -nú, -kol dok. (koho, čoho i bezpredm.) dostať strach, zľaknúť sa: Prevzala na seba novú zodpovednosť, ktorej by sa včera bola ešte ľakla. (Kuk.);

nedok. ľakať sa

lakomiť sa, -í, -ia nedok. (na čo, zried. za čím i bezpredm.) túžiť, lipnúť, pachtiť sa za niečím, byť lakomý na dačo: l. sa na korunu, na peniaze, na groš, na grunty, na majetok, na cudzie;
Tak sa ženy za tým lakomia! (Kuk.);

pren. (na koho) z vypočítavosti dychtiť, túžiť po dakom, lipnúť za dakým: Ba že sa to lakomíš na mládenca. (Taj.);

dok. ulakomiť sa

|| lakomiť (koho) vnadiť: „Pôjdeš i ty s nami,“ lakomil ma starý otec, aby som mal lepšiu chuť do roboty. (Taj.);

dok. nalakomiť

lak, -u muž. r. roztok živíc a iných látok používaný na natieranie: olejový, asfaltový, syntetický l., l. na nechty;

lakový príd. m.: l. tmel, l-á farba, l-é topánky

lákadlo, -a, -diel stred. prostriedok na vábenie, na lákanie, vábidlo, vnadidlo: omamujúce lákadlá (Hviezd.);
pren. (pani krčmárka) je plané lákadlo (Kuk.) málo príťažlivá, málo vábivá osoba;

lákadlový príd. m.

lákať, -a, -ajú nedok. (koho, čo i bezpredm.) vzbudzovať záujem niekoho o niečo, o niekoho, pútať, vábiť: l. niekoho sľubmi, heslami, peknými, sladkými rečami;
kvety lákajú hmyz;
rovnošata láka (Fr. Kráľ);

dok. zlákať

lákavý, 2. st. lákavejší príd. m. ktorý vábi, púta, priťahuje, vábivý, lákajúci: l. výhľad, l. námet, l. život;

lákavo prísl.;

lákavosť, -ti žen. r.

ľakavý príd. m. ľahko sa ľakajúci, bojazlivý: ľ-é dieťa;

ľakavo prísl.;

ľakavosť, -ti žen. r.

lakeť, -kťa muž. r.

1. vonkajšia časť ruky okolo kĺba spájajúceho rameno s predlaktím: vopchať ruku niekam po l.

● hovor. zodrať si ruky po l-e márne veľa robiť, umoriť sa prácou;
hovor. ide mu to l-om (von) má dačoho dosť;
hovor. má tvrdé, široké l-e je bezohľadný;

2. hovor. časť rukáva priliehajúca k lakťu: diera na l-i, mať deravý, roztrhaný, poplátaný l.;

3. stará dĺžková miera: český, viedenský l.;

lakťový i laketný príd. m.: l. sval, l. kĺb, l-á jama;

laktík, -a i laktíček, -čka muž. r. zdrob. expr.

lakírky, -rok žen. r. mn. č. hovor. zastar. lakové topánky, lakovky: Nemám fraku, ani lakírok. (Ráz.) Páni všetko v čižmách, niektorí v lakírkach. (Kuk.)

lakmus, -su muž. r. chem. farbivo používané na skúšanie kyselín a lúhov;

lakmusový príd. m.: l. papier

lakolit, -u muž. r. geol. druh hlbinnej horniny;
bochníkovitý útvar sopečného pôvodu;

lakolitový príd. m.: l. útvar

lakomec, -mca muž. r. človek chtivý majetku, peňazí, nerád dávajúci zo svojho, nadmerne sporivý, skupáň: bohatý l.

lakomnica, -e, -níc žen. r. nár. expr. lakomá žena, skupaňa: Vieme, aká je lakomnica... (Tim.)

lakomný príd. m. kraj. lakomý (Jes.)

lakomstvo, -a stred. vlastnosť lakomca, lakomosť, skúposť: Lakomstvo zabíja i úctu k starobe. (Gab.)

lakomý, 2. st. lakomejší príd. m. príliš lipnúci za peniazmi, za majetkom a pod.;
príliš sporivý;
nerád dávajúci zo svojho, skúpy: l. boháč, l. na peniaze, na cudzie;

lakomo prísl.;

lakomosť, -ti žen. r.

lakonický príd. m. veľmi úsečný, neobyčajne stručný;
jadrný: l-á odpoveď, l-á veta;

lakonicky prísl.: l. sa vyjadrovať;

lakonickosť, -ti žen. r.

lakonizmus, -mu muž. r. neobyčajná stručnosť, úsečnosť, jadrnosť, lakonickosť

lakošný p. lakotný

ľakostivý príd. m. kraj. bojazlivý, ľakavý: Chlapča je také ľakostivé. (Heč.);

ľakostivo prísl.: Tak ľakostivo, nerada vystrájam vás, neumelé skazky duše mojej. (Podj.)

lakota¹, -y, -kôt žen. r. lahôdka, pochúťka, maškrta: Chlieb mu chutil ako najlepšia lakota. (Kuk.);

lakôtka, -y, -tok žen. r. zdrob. expr.

lakota², -y žen. r. lakomosť, lakomstvo: Túžba po milých preleje sa v lakotu po majetku. (Podj.)

lakotiť, -í, -ia nedok. expr. maškrtiť: Ach, ty darebák, ešte mi vždy lakotíš v hrozne? (Al.)

lakôtka p. lakota¹

lakotník, -a, mn. č. -ci muž. r. expr. maškrtný, lakotný človek al. maškrtné zviera, maškrtník: kocúr l.;

lakotnica, -e, -níc žen. r.;

lakotnícky príd. m. i prísl. : l-e chúťky;
pôžitkár l. vychutnáva jedlá;

lakotníctvo, -a stred.

lakotný (nár. i lakošný) príd. m. expr. žiadostivý pôžitku, pochúťok, lahôdok, pôžitkársky, maškrtný: l. človek, l-á žiadosť;
Ach, ty kocúr lakošný! (Fr. Kráľ);

lakotne prísl.;

lakotnosť, -ti žen. r.