Význam slova „ľahko” v Slovníku slovenského jazyka

ľahko p. ľahký

ľahkoatletický príd. m. šport. týkajúci sa ľahkej atletiky: ľ-á disciplína, ľ-é majstrovstvá, ľ-é cvičenia

ľahkokrídly príd. m. bás. ľahko lietajúci: ľ-a holubička (Jes-á)

ľahkomyseľ, -sle žen. r. bás. ľahkomyseľnosť (Hviezd.)

ľahkomyseľník, -a, mn. č. -ci muž. r. kto berie všetko na ľahkú váhu, ľahkomyseľný, nerozvážny človek, vetroplach: Ty oplan, ty naničhodník, ty ľahkomyseľník. (Lask.);

ľahkomyseľnica, -a, -níc i ľahkomyseľníčka, -y, -čok žen. r.;

ľahkomyseľnícky príd. m. i prísl.

ľahkomyseľný príd. m.

1. berúci všetko na ľahkú váhu;
nerozvážny: ľ. mladík;

2. neuvážený, nerozmyslený: ľ. život, čin, krok;

ľahkomyseľne prísl.;

ľahkomyseľnosť, -ti žen. r.

ľahkonohý príd. m. bás. majúci ľahké, bystré nohy: ľ. bežec;
ľ-á srnka (Hor.)

ľahkoodenec, -nca muž. r. hist. staroveký al. stredoveký vojak s ľahkou výzbrojou

ľahkosť p. ľahký

ľahkovážny príd. m.

1. nerozvážny, ľahkomyseľný: ľ. človek;

2. zastar. nemajúci dôležitosť, bezvýznamný, málo závažný: vec nie je ľahkovážna (Karv.);

ľahkovážne prísl.;

ľahkovážnosť, -ti žen. r.

ľahkoverník, -a, mn. č. -ci muž. r. kto všetkému ľahko uverí, dôverčivý, ľahkoverný človek

ľahkoverný príd. m. ktorý všetkému ľahko uverí;
dôverčivý: ľ. čitateľ, ľ-á žena;

ľahkoverne prísl.;

ľahkovernosť, -ti žen. r.