Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „člen” v Slovníku slovenského jazyka

člen1, -a, mn. č. -ovia muž. r. osoba patriaca do nejakej organizácie, príslušník nejakej organizácie al. spolku: č. strany, výboru, družstva;
č. rodiny, domácnosti;
č. komisie, č. opery, orchestra;
riadny, čestný, dopisujúci č.;
člen korešpondent SAV
;

členka, -y, -niek žen. r.;

členský, zastar. i členovský príd. m.: č. vklad, príspevok, podiel, č-á legitimácia, č-á knižka, č-á schôdzka;

členstvo, -a stred.

1. príslušnosť k spolku al. k organizácii;

2. hromad. členovia

člen2, -a, mn. č. -y muž. r. časť nejakého zloženého, rozložiteľného celku: mat. č. súčtu, súčinu;
gram. holý, rozvíjací, rozvitý, viacnásobný vetný č.;
určitý, neurčitý č.
(napr. vo francúzštine, v nemčine)

člen, -í, -ia nedok. (čo) deliť, rozdeľovať na časti, diely, odseky, úseky a pod.: č. celok, verš, reč;
rytmické, intonačné členenie vety, verša
;

dok. rozčleniť

|| členiť sa byť rozčlenený, rozdelený na časti, odseky, celky a pod.: dielo sa člení na dve kapitoly

členitý príd. m. rozdelený, rozčlenený na čiastky, články, rozvetvený: č-á výroba;
geogr. č-é pobrežie, územie majúce hodne výbežkov, zálivov a pod.;

členitosť, -ti žen. r.: výšková, povrchová, vertikálna č.

členok, -nka muž. r. kĺb vyčnievajúci nad chodidlom: Pani mala úzku sukňu po členky. (Tim.)

smetí po členky (Tim.) veľa;
hovor. niekto nesiaha niekomu ani po č-y ani zďaleka sa mu nevyrovná;
žart. žabe po členky smiešne malý, nepatrný;

členkový príd. m.: č. kĺb, č-á kosť

členovce, -ov muž. r. mn. č. zool. článkonožce (Arthropoda)

členské, zastar. i členovské, -ého stred. povinný peňažný príspevok, poplatok člena do spolkovej pokladnice: platiť č-é

členstvo p. člen1

Naposledy hľadané výrazy

1. člen v Slovníku slov. jazyka