cit -u m.
1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y;
človek bez c-u tvrdý;
nemať c., c-u byť tvrdý, krutý
2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti
3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch;
mať ruku bez c-u necitlivú;
čítačka -y -čiek ž.
1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.
2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)
3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)
čítankový príd.: č. príbeh;
pren. č. hrdina typický
čítať -a nedok.
1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov
2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze
● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro;
čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;
čitateľka -y -liek ž.;
čitateľne prísl.: č. písať;
čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti
čitateľský príd.: č. krúžok, č-é vydanie knihy;
citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)
opak. čítavať -a
citeľne prísl.: c. sa oteplilo
citeľný príd. výrazne (nepríjemne) pociťovaný: c-á strata, c-é ochladenie;
c-é zlepšenie značné;
cítiť -i nedok.
1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol
2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať
3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými
4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar
● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to
citlivkár -a m. expr. precitlivený človek;
citlivkársky príd.: c-a povaha;
citlivkárstvo -a s. precitlivenosť
citlivo prísl.: c. reagovať;
citlivosť -i ž.: c. organizmu
citlivý príd.
1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža;
zub je c. na dotyk;
c. pozorovateľ vnímavý;
c. prístroj, c-é váhy, c. film;
c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec
2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek;
c-é dieťa útlocitné;
c-á povaha senzitívna;
mať c-é srdce
3. uplatňovaný s citom: c. postup;
citoslovce -a -viec s. lingv. neohybné slovo, kt. vyj. city a vôľu, napodobňuje zvuky al. naznač. pohyb (napr. joj, bum, frnk);
citovať2 nedok. i dok. hovor. predvolávať, predvolať na úrad: c-jú ho na súd
citovosť -i ž.
citový príd. k 1, 2: c. vzťah;
lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne;
citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon
citrusový príd.: c-é plody