Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „čisto” v Slovníku slovenského jazyka

čisto prísl.

1. bez nečistoty, bez špiny, čistotne: č. umytý hrniec, č. vypratý obrus;
č. sa obliekať, č. zametená, vydrhnutá dlážka;
č. vybielená izba
(Vans.), č. oholená tvár (Tim.);
č. písať úhľadne

v miestnosti je č., akoby vymietol a) celkom čisto;
b) prázdno;

2. bez nedostatkov, bezchybne, správne, jasne, zreteľne: č. hovoriť, vyslovovať;
Nepamätal sa na nič čisto.
(Kuk.) Hlava sa mu zatočila, nevedel čisto myslieť. (Jégé)

3. (o zvuku) jasne, správne (op. falošne): č. počuť, č. spievať, hrať;
Ľúbezná struna čisto zazvoní.
(Sládk.) Slovo za slovom zunelo čisto, zreteľne. (Vaj.)

4. číro, rýdzo, iba, len: č. odborný výklad, č. slovenská pamiatka, č. ľudské hľadisko, č. vnútorné záležitosti štátu

čistokrvný príd. m. majúci nezmiešanú krv, pochádzajúci z čistého plemena: č. kôň, pes, č-á rasa;

čistokrvnosť, -ti žen. r.

cistokveté príd. m. mn. č. bot. rad rastlín (Cistales)

čistopis, -u muž. r. odpis na čisto;
písomnosť napísaná na čisto;

čistopisný príd. m.

čistota, -y žen. r.

1. stav, pri ktorom je niečo čisté, neušpinené, očistené, umyté, bez škvŕn, bez prachu a pod.: č. odevu, bytu, mesta;
udržiavať niečo v č-e;
udržiavať č-u;
žiariť č-ou;
č. pol zdravia, života
(porek.);

2. stav niečoho bez cudzích primiešanín, zachovanosť;
neporušenosť;
rýdzosť;
správnosť: jazyková č.;
č. reči, výrazu;
č. učenia;
č. zrna
;

3. počestnosť, mravnosť;
bezúhonnosť: č. života, č. charakteru;
panenská č.;
Adam bol o čistote úmyslov grófových istý.
(Kal.)

čistotný príd. m. majúci rád čistotu a zachovávajúci čistotu, dbajúci o čistotu: č. žiak, č-á žena;

čistotne prísl.: č. pracovať;

čistotnosť, -ti žen. r. dbanie o čistotu, zachovávanie čistoty

čistotymilovný príd. m. zried. majúci zmysel pre čistotu, záľubu v čistote: môj čistotymilovný synček (Šolt.)

Naposledy hľadané výrazy

1. čisto v Slovníku slov. jazyka