Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „čert” v Slovníku slovenského jazyka

čert, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -i, 4. p. -ov/-y muž. r.

1. v náboženských predstavách zlá nadprirodzená bytosť, zosobnenie zla, zlý duch, diabol, satan (zobrazuje sa s kozou bradou, s rohmi, kopytami a chvostom);

pren. hovor. o škodlivých, nepríjemných, neželateľných veciach, o sile nepriateľskej človekovi, o nešťastí a pod.;
obyč. v prirovnaniach, vo zvratoch, porekadlách a prísloviach: lakomý, skúpy ako č. veľmi;
slúžiť č-u (č-ovi) robiť zle;
dobre je byť s č-om zadobre mocných, vplyvných ľudí si nemáme pohnevať;
báť sa niečoho, niekoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi;
č-i ho berú veľmi sa hnevá, zlostí sa;
beží, uteká ani čo by ho všetci č-i hnali veľmi sa ponáhľa;
ani všetci č-i by ho nepreviedli o veľmi prefíkanom človeku;
č-i ho sem dovliekli prišiel celkom nevhod;
nemaľuj č-a na stenu nestraš niečím nepríjemným;
radiť sa s č-om zle sa radiť;
bol by v tom č.! výraz vyjadrujúci odhodlanie, pevnú vôľu prekonať ťažkosti;
č. nám to bol dlžný o niečom nepríjemnom;
ani č. to nevydrží nik;
č-om podšitý prefíkaný;
je v tom čertovo kopyto, kopýtko prefíkanosť, šibalstvo, fígeľ, zákernosť;
všetko vzal č. zaniklo, zmizlo, zahynulo a pod.;
žart. kvietok z čertovej záhradky o prefíkanom človekovi, huncútovi, šibalovi;
čertov si bol, č. ťa vzal o zlom človeku, ktorému sa dostalo náležitej odplaty;
urob č-u dobre, peklom sa ti odplatí (odslúži) o nevďačnosti;
č. nikdy nespí nešťastie a nepríjemnosti sú vždy možné;
čaká, číha ako č. na hriešnu dušu netrpezlivo;
s č-om líha, s diablom vstáva ustavične kľaje;
letel ako anjel, spadol ako č. o nevydarenom konci;
kde (sám) č. nemôže, tam pošle (podstrčí) babu;
kde nič nieto, tam ani č. neberie;
ani č. nie je taký čierny, ako ho maľujú
o zveličovaní niečoho zlého;
byť na groš ako č. na hriešnu dušu veľmi, príliš lakomý;
stalo sa, čo č. nechcel o nepríjemnej veci;
vyháňať č-a diablom odstraňovať zlé zlým;
vyhnať, vyháňať č-a z niekoho napraviť, naprávať niekoho (obyč. bitkou);
trochu hrubé už ho č. vzal a) zmizol, stratil sa;
b) zomrel;
č. ako diabol, to je jeden č. oboje je rovnaké, rovnako zlé;

2. expr. o zlej, zlostnej, krutej al. príliš živej, huncútskej, prefíkanej osobe al. o samopašnom dieťati;

3. expr. pri označení niečoho neurčitého: akýchsi č-ov vystrája čosi;
je s každým č-om zadobre s kýmkoľvek, s každým;
č. alebo diabol ktokoľvek;

4. hovor. používa sa vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, popieranie, rozhorčenie (často v kliatbach): č-a na tom záleží vôbec nezáleží;
č-a ti dám nič ti nedám;
č-a sa nebojíš nie je pravda, že sa nebojíš, veru sa bojíš;
má č-a rohatého, starého nič nemá;
č-a mu je, ani č-a mu nebude nič mu nie je, nič mu nebude;
č. (ho) vie, č-i (ho) vedia nikto nevie;
poslať niekoho, ísť, odísť v č-y, do č-a preč;
bodaj to č. vzal!, do č-a! výrazy rozhorčenia;
č. to ber, nech to č. vezme výrazy ľahostajnosti, nezáujmu;
čerta, zdôraznené ba čerta, čertaže!, č. starého, jazerného, kopasného, rohatého výrazy prekvapenia al. záporu;
kýho č-a čo, čože (v rozhorčení);
pre kýho č-a prečo, načo;

5. v ľudových názvoch: čertova koža druh silnej látky;
čertové rebrá papraď;
čertovo lajno druh drogy;

čertisko, -a stred. i muž. r. zvel. k 1, 2

čertiť sa, -í, -ia, rozk. -i nedok. hovor. expr. (na koho, na čo i bezpredm.) hnevať sa, zlostiť sa, fúkať sa, jedovať sa: Ľudia pobadali, že sa čertí na Julku. (Skal.) Krajčír sa čertil a bránil sa. (Jil.);

dok. načertiť sa, rozčertiť sa

|| čertiť (koho) hnevať, zlostiť, jedovať: Pľuje mu do tváre. A to ho čertí. (Heč.);

dok. načertiť, rozčertiť

čertica, -e, -tíc žen. r.

1. pejor. zlá, zlostná, zúrivá, jedovatá, zlomyseľná al. huncútska, vrtošivá, samopašná žena al. zviera;
striga, bosorka, potvora: A vy čo vyvaľujete pleštiaky, čertica? (Jes-á) Ty čertica, bosorka! — Drž ju, čerticu! (kozu) — pokrikoval za ním. (Ondr.)

2. expr. krásna, zvodná žena, diablica: peknou čerticou ju prezývali (Vaj.);
Baru považovali za krásavicu — zvodnú čerticu. (Urbk.)

čertíča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec stred. zdrob. hypok. malý čert;

pren. žart. o neposednom, šantivom, samopašnom dieťati: Juj, čertíča! Vlasy ti vyšklbem. (Jes-á)

certifikácia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. zastar. potvrdenie, potvrdzovanie;

certifikačný príd. m.: c-á listina certifikát

certifikalista, -u muž. r. zastar. poddôstojník, ktorý dostal certifikát

certifikát, -u muž. r. potvrdenie, preukaz, osvedčenie;
prepúšťací list z vojenskej služby: zdravotný, vojenský c.

certifikovať, -uje, -ujú nedok. i dok. zastar. (čo) potvrdzovať, potvrdiť

čertík1, -a, mn. č. -ci/-ky muž. r.

1. zdrob. malý čert;

pren. niečo zlého, démon, diablik: Vkráda sa do nej zlý čertík a ona sa stáva smelou, výbojnou. (Urb.) Tu počal čertík Janka pokúšať. (Hor.)

2. fam. neposedné, šantivé, samopašné dieťa: Moja mama ma čertíkom volá. (Jégé)

čertík2, -a, mn. č. -y muž. r. tech. slang. stavacia podpora používaná pri obrysúvaní ťažkých odliatkov

čertina, -y, -tín žen. r. expr. zried. čertica, bosorka: A ty stará čertina, tu zostaň! (Kuk.)

čertisko p. čert

čertkus, -a muž. r. bylina rastúca na vlhkých lúkach;
bot. č. lúčny (Succisa pratensis);

čertkusový príd. m.: č. list

čertkusok, -ska muž. r. bylina rastúca na vlhkých lúkach, v barinách;
bot. č. prehnutý (Succisella inflexa)

čertovica, -e žen. r. expr. tuhý liehový nápoj, tuhá pálenka, čertovina: Upil som si od radosti. Hnusná čertovica. (Vaj.)

čertovina1, -y žen. r. expr. tuhý liehový nápoj, tuhá pálenka, čertovica: čertovina začala mu mútiť hlavu. (Urb.)

čertovina2, -y, -vín žen. r. hovor. expr. niečo nekalého, prefíkaný kúsok, zlá, čertovská vec, čertovstvo, šibalstvo, huncútstvo, pestvo: zaváňa to č-ou v tom je čosi zlého, ide o čosi zlého;
vystrájať, stvárať č-y;
Kus čertoviny v ňom trčalo.
(Vaj.) Už ja šípim čertovinu. (Taj.)

čertovský príd. m. expr.

1. pripomínajúci vlastnosti čerta, diabolský;
prešibaný, prefíkaný, huncútsky, potvorský: č-é kopyto;
č. chlapík, č-á baba, č. kúsok, č-á vec, č-á robota
;

2. majúci mimoriadne veľkú mieru nejakej vlastnosti, veľmi veľký, obrovský, ohromný: č-á zima, č-é šťastie;

čertovsky prísl.: Drahé je to čertovsky. (Jégé);
č. vážna vec, č. málo, č. mnoho veľmi m.;

čertovstvo, -a stred. huncútstvo, šibalstvo, čertovina

Naposledy hľadané výrazy

1. čert v Slovníku slov. jazyka