ústa úst s. pomn.
1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst;
dotknúť sa (niečoho) ú-ami;
dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby
2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb
● expr. ú. ako vráta veľké;
pozerať s otvorenými ú-mi začudovane;
nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý;
(ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť;
→ odtrhnúť si od úst;
žiť z ruky do úst biedne;
→ sliny sa mu zbiehajú v ú-ach;
povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene;
hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne;
vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať;
ísť z úst do úst šíriť sa (ústne);
mať → plné ú. niečoho;
nedok. ustajňovať
ustálene prísl.;
ustálenosť -i ž.
// ustáliť sa stať sa stálym: hladina sa u-la, počasie sa u-lo;
odb. napätie sa u-lo;
ustaľovač -a m. odb.
1. prostriedok na ustaľovanie: u. farieb, u. obrazu
2. súčiastka písacieho stroja na nastavenie okraja
nedok. ustaľovať
nedok. ustaľovať sa
ustanovenie -ia s. úr. nariadenie, rozhodnutie: všeobecné u., u. zákona, závetu
// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;
ustanovizeň -zne ž. inštitúcia (význ. 1): kultúrna, sociálna u.
ustanovovací príd. ktorým sa niečo ustanovuje: u. dekrét
nedok. ustanovovať
nedok. ustanovovať sa
ustanovujúci príd.: u-e valné zhromaždenie, u. zjazd na ktorom sa niečo ustanovuje
ustarane prísl.;
ustaranosť -i ž.
ustaraný príd. kt. má starosti; svedčiaci o starostiach; utrápený, ustarostený: u-í rodičia;
u. pohľad;
ustarostene prísl.;
ustarostenosť -i ž.
ustarostený príd. ustaraný, utrápený: bezradní, u-í ľudia;
u-á tvár;
ustato prísl.;
ustatosť -i ž.
ústav -u m.
1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied
2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.
3. v min. typ školy: učiteľský ú.;
ústava -y ž. zákl. zákon štátu, konštitúcia: Ú. Slovenskej republiky;
Ú. deviateho mája z r. 1948;
// ustávať sa: prepáč, že si sa musel u.;
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie (i iron.)
nedok. ustávať1 -a
nedok. ustávať2 -a
ustavične prísl.
ustavičný príd. stále prebiehajúci, neprestajný, stály: u. pohyb, u. zhon;
ústavne1 prísl.: ú. ošetrovaný
ústavne2 prísl.: ú. zabezpečené práva;
ústavnoprávny príd. týkajúci sa ústavného práva: ú. výbor Národnej rady SR
ústavnosť -i ž. stav zodpovedajúci ústave, ústavný stav: dodržiavať ú.
ústavný1 príd.: ú. plán, ú-é úlohy;
ú-á starostlivosť, liečba;
ústavodarný príd. kt. je oprávnený vypracovať a vyhlásiť ústavu: u-é národné zhromaždenie;
ú-á moc na základe ktorej sa vyhlasuje ústava