Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ústa” v Slovníku slovenského jazyka

ústa, úst stred. pomn.

1. (u človeka) otvor na tvári ohraničený perami, prispôsobený na prijímanie potravy a na vyslovovanie hlások: veľké, malé ú., bezzubé ú.;
dávať niečo do úst, otvárať ú.;
dotknúť sa niekoho, niečoho ú-ami
pobozkať niekoho, niečo;
hovor. vypustiť slovo z úst povedať;
skriviť, skrútiť, stiahnuť ú. pri bolesti, zlej chuti al. na znak nesúhlasu, odporu;
expr. ú. ako vráta veľké;
bás. malinové, jahodové ú. (obyč. u dievčaťa al. mladej ženy) so sviežimi, červenými perami;
pren. hladné ú. ľudia (najmä deti), ktorých treba živiť;
dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

expr.: pozerať s otvorenými ú-ami diviť sa;
povedať niečo na celé (plné) ú. otvorene, priamo;
smiať sa na celé (plné) ú. hlasno;
povedať niečo len na pol úst nedbalo, neochotne;
zapchať niekomu ú. umlčať ho;
vziať niekomu slovo z úst predbehnúť ho vo vyslovení niečoho;
dávno, od rána ap. nemal nič v ú-ach dávno nejedol;
nemať (mať) čo do úst položiť nemať (mať) čo jesť;
odtŕhať si od úst nedopriať si jedlo;
žiť z ruky do úst skromne, chudobne;
dívať sa niekomu do úst pozorovať ho pri jedení;
narástli mu veľké ú., má veľké ú. a) veľa zje, b) odvráva;
nevie ani ú. otvoriť nevie prehovoriť, je nesmelý;
ide z úst do úst (napr. slovo, zpráva) šíri sa;

2. zool. orgán prijímania potravy u niektorých zvierat, napr. rýb, včiel a i-;

ústočká, -čiek i ústka, -tok stred. zdrob. expr.

ustarať sa, -á, -ajú dok. zried. starosťami sa utrápiť: Bola by si sa ustarala, a ktovie ešte, kto bude Janovou ženou. (Vans.)

ustáť sa, ustojí, ustoja, ustál, ustáty dok. dlhším státím nadobudnúť isté vlastnosti: Polievka zaleje sa málinko studenou vodou, aby sa ustála. (Vans.) Krv sa ustojí v žilách ako voda v mláke. (Kuk.);
ustáta káva, ustáta voda

ustávať sa, -a, -ajú nedok. obťažovať sa, namáhať sa, unúvať sa: Načo by ste sa ustávali? (Jil.) Poslovi sa nebolo treba ustávať. (Taj.) Nevládzu mu povedať, aby sa k nim neustával (Heč.) aby k nim nechodil.

neustávajte sa, neráčte sa ustávať zdvorilé (niekedy iron.) odmietnutie

|| ustávať (koho) obťažovať, unúvať: Učiteľa darmo ustávali. (Kuk.) Pochovával iba učiteľ, pána farára málo ustávali. (Taj.)

ustajnenie, -ia stred. poľnohosp. umiestnenie (dobytka) v stajni: spoločné u. dobytka

ustajniť, -í, -ia dok. poľnohosp. (čo) umiestniť (dobytok) v stajni: u. dobytok, ovce, teľce;

nedok. ustajňovať, -uje, -ujú -

ustajňovací, -ia, -ie príd. m. poľnohosp. slúžiaci na ustajnenie, vhodný na ustajnenie: u. priestor

ustálený príd. m.

1. ktorý sa ustálil, stály, vyrovnaný: u-é pomery, u-é tempo, u-á hladina, u-á mena;
u. život
(Kuk.);
fyz. u. stav pri ktorom sa niektorá charakteristická premenná veličina nemení;

2. vžitý, zaužívaný: u. termín;
u-é zvyklosti
(Jil.);
Kapitán narába s vínom podľa ustálených princípov. (Kuk.) Dievčatá s kyticami vykonali svoje vekmi ustálené funkcie. (Jégé)

3. fot. zbavený citlivosti voči pôsobeniu svetla: u. film;

ustálenosť, -ti žen. r.

ustáliť, -i, -ia, rozk. ustáľ dok.

1. (čo) urobiť stálym, upevniť v určitej podobe: u. normu (napr. pravopisnú), u. terminológiu, u. pojem;

2. (čo i so spoj. class="b0">že) určiť, stanoviť, urobiť nejaké rozhodnutie: u. termín (napr. svadby);
Ustálili presné miesto. (Zúb.) Ustálili, že na pozvánky sa pošle zvýšené vstupné. (Jes.);
lek. u. chorobu;
práv. u. výšku poplatkov;

3. trochu zastar. (čo i so spoj. class="b0">že) zistiť, konštatovať: Matúš svojou chuťou ustálil, že je [štrúdľa] výborná. (Švant.) Ustálil, že ho [vrece] môže jeden na pleci odniesť. (Jes.);
práv. u. skutkovú podstatu zistiť;

4. fot. (čo) zbaviť vyvolaný obraz citlivosti voči pôsobeniu sveta;

nedok. ustaľovať, -uje, -ujú

|| ustáliť sa

1. stať sa stálym, nadobudnúť stálosť: hladina sa ustálila, počasie sa ustálilo, ceny sa ustálili, mena sa ustálila, váhy sa ustálili;
fyz. magnetka sa ustálila, napätie sa ustálilo;

2. (na čom i so spoj. class="b0">že) rozhodnúť sa, urobiť nejaké rozhodnutie: Ustálil sa na tom, že ak si ju Tolkoš vypýta, nebude zavadzať. (Jes.) Ustálil som sa, že zmenky nepodpíšem. (Taj.);

nedok. ustaľovať sa

ustaľovač, -a muž. r.

1. fot. chemický roztok na ustálenie vyvolaného fotografického obrazu;

2. text. látka na zlepšenie stálosti farby v tkanine: u. farieb;

3. tech. súčiastka písacieho stroja na nastavenie okraja: pravý, ľavý u.

ustaľovací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na ustaľovanie: fot. u. kúpeľ;
chem. u-ia soľ

ustanie p. ustať2

ustanovenie, -ia stred.

1. práv. verejné nariadenie, rozhodnutie: u. zákona, u. závetu;

2. úradné menovanie: u. členov výboru;
práv. u. poručníka, u. prísediacich;
u. rozhodcovského sboru

ustanoviť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho i so spoj. aby) určiť, stanoviť: práv. u. dediča, obhajcu;
Stolica ustanovila, aby sa mýto i od zemanov vyberalo.
(Kal.);
ustanovili taký zákon (Taj.);

2. (koho, koho za čo) menovať, poveriť funkciou: u. niekoho za richtára, za učiteľa;
Ujček ho ustanovil zvedieť, čo sa kde robí.
(Kuk.);

nedok. ustanovovať, -uje, -ujú

|| ustanoviť sa

1. trochu zastar. prísť niekam (obyč. na úrad), dostaviť sa: u. sa do notárskej kancelárie (Tim.);
Zložte prípis richtárom, nech sa zajtra ustanovia na zámok. (Ráz.-Mart.) Každý nech sa ustanoví vo vlastnom záujme. (Heč.)

2. zastar. (na čom) rozhodnúť sa pre niečo: Korvín zostal ticho, kedykoľvek sa na niečom ustanovil. (Kal.);

nedok. ustanovovať sa

ustanovizeň, -zne, -zní žen. r. verejné zariadenie s kultúrnym al. spoločenským poslaním, inštitúcia: kultúrna, politická, vedecká, sociálna u., hospodárska, právna u.

ustanovovací, -ia, -ie príd. m. ktorým sa niečo ustanovuje: u. dekrét

ustaraný príd. m. naplnený starosťami, utrápený, strápený, ustarostený: u. človek, u-á tvár;
Rozlúči sa ustaraný, koľké mordovisko ho čaká.
(Heč.);

ustarane prísl.: vyzerať u.;

ustaranosť, -ti žen. r.

ustarostený príd. m. naplnený starosťami, ustaraný: u. človek, u-á tvár;
Paniu našiel ustarostenú.
(Kuk.);

ustarostene prísl.: vyzerať, tváriť sa u.;

ustarostenosť, -ti žen. r.

ustať1, ustane, -nú, ustal dok. pocítiť únavu, unaviť sa: Ustal, že si musel sadnúť a oddychovať. (Taj.) Hodil sa na pohovku, akoby bol bohvieako ustal. (Kuk.);

nedok. ustávať, a, -ajú

ustať2, ustane, -nú, ustal dok.

1. (o javoch, o deji) utíchnuť, stíchnuť, prestať: dážď ustal, vietor ustal;
boje ustali
(Hor.);

2. zastar. (s neurč.) (o osobách) prestať: Tatuško neustal sa spytovať. (Tim.) Neustal núkať, kým dievčence aspoň trošku nechlipli. (Vans.)

bez ustania neprestajne, ustavične;

nedok. ustávať, -a, -ajú

ustatý príd. m. unavený, vyčerpaný, ukonaný: u. človek, u. kôň, u-é telo;
maž u-é oči, u. pohľad;
Bol ustatý životom.
(Tim.);
expr. byť na smrť u., byť u. ako kôň, ako pes veľmi;

ustato prísl.: vyzerať u.;

ustatosť, -ti žen. r.

ústav, -u muž. r.

1. zariadenie s výskumným al. praktickým verejným zameraním, inštitút: vedecký, výskumný, teoretický ú., ú-y Československej akadémie vied;
liečebný, doliečovací ú.;
ústav národného zdravia
nemocnica;
peňažný ú. banka;
poisťovací ú. poisťovňa;
pohrebný ú. pohrebný podnik;

2. zastar. druh strednej školy;
stredná škola vôbec: učiteľský ú., ú. domácich náuk;
Maturoval som na ústave, ktorý nenavštevujú žiaci z nášho mestečka.
(Barč)

3. zastar. budova strednej školy: Pred ústavom rojili sa dievčatá. (Al.) Na dvore ústavu naháňali študenti loptu. (Gráf)

ústava, -y žen. r. základný zákon, určujúci spoločenské a právne zriadenie štátu, konštitúcia: socialistická, demokratická ú.;
Ústava 9. mája
ústava ľudovodemokratickej ČSR z r. 1948;
Ústava Československej socialistickej republiky ústava ČSSR z r. 1960

ustávať p. ustať1 i ustať2

ustavenie, -ia stred. odb. utvorenie, zriadenie, vzniknutie, konštituovanie, ustanovenie nejakej spoločenskej organizácie, spolku ap.: u. vlády, u. prípravného, organizačného výboru;
Ondro ešte pred ustavením akčného výboru zorganizoval závodnú milíciu.
(Heč.)

ustavičný príd. m. ktorý stále prebieha, stále trvá, neprestajný: u. pohyb, u. nepokoj, u. zhon;
Žije v ustavičnom napätí a strachu.
(Kuk.) Chlapci sa od ustavičného behania ukonali. (Zúb.);

ustavične prísl.

Naposledy hľadané výrazy

1. ústa v Slovníku slov. jazyka