Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „účel” v Slovníku slovenského jazyka

účel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. cieľ, na ktorý je zameraná nejaká činnosť;
zámer, úmysel: školské, technické, vojnové ú-y;
niečo (ne) zodpovedá, slúži svojmu ú-u;
to sa používa aj na iné ú-y;
Účel posväcoval prostriedky.
(Urb.) To nás nesmie odviesť od pravého účelu. (Karv.)

odb. za účelom (čoho) s cieľom: za účelom štúdia s cieľom študovať

ucelený príd. m. tvoriaci celok, jednotu, celostný: u. svetonáhľad, u-á sústava, u-é dielo;

ucelene prísl.;

ucelenosť, -ti žen. r.

ucelieť, -ie, -ejú dok. zried. stať sa celým, úplným: Veža ucelela. (Vaj.)

uceliť, -í, -ia dok. (čo) urobiť celým, celostným, doplniť na celok: [Básnik] kusé zlomky doplnil, ucelil. (Vlč.);

nedok. uceľovať, -uje, -ujú

|| uceliť sa doplniť sa na celok: Z tých, čo vtedy zostali, ucelil sa odriad. (Laz.);

nedok. uceľovať sa: Má syna vo veku, keď sa uceľuje povaha človeka (Urb.) dotvára, ustaľuje.

účel príd. m. majúci nejaký účel, slúžiaci nejakému účelu: ú-á deľba práce;
ú. strih šiat;
zariadenie bytu má byť účelné;
Život bude účel a obsažnejší.
(Kuk.);

účelne prísl.: ú. využiť čas;

účelnosť, -ti žen. r.

účelový príd. m.

1. určený na istý účel: práv. ú-é imanie vlastný majetok podniku určený len na osobitný účel;
ú-á dávka ktorej výnos sčasti al. úplne slúži osobitným účelom;
bank. ú-é vklady, ú-é úvery;
ty-p. ú-á publikácia;

2. gram. ú-á veta vedľajšia veta vyjadrujúca účel, finálna;
ú-é spojky uvádzajúce účelové vety;

účelovo i účelove prísl.;

účelovosť, -ti žen. r. zameranie na určitý cieľ

Naposledy hľadané výrazy

1. účel v Slovníku slov. jazyka