Význam slova „účasť” v Slovníku slovenského jazyka

účasť, -ti žen. r.

1. aktívny podiel na niečom, najmä na nejakej činnosti: priama, nepriama účasť na niečom;
účasť žien na budovaní socializmu;
Tajil svoju účasť na slovenských pohyboch revolučných. (Škult);
kapit. cbch. kapitálová ú.;
ú. na zisku

● maž, brať ú. na niečom zúčastniť sa, zúčastňovať sa;

2. prítomnosť niekoho pri niečom, na niečom: veľká, priemerná, dobrá, hojná ú.;
ú. povinná;
konať niečo za účasti niekoho v prítomnosti;
Šangalu sťali pri všeobecnej účasti meštianstva. (Jégé) Kaprál zaisťuje účasť na zhromaždení. (Heč.)

3. porozumenie, záujem, súcit: Bethlen ho počúval s najväčšou účasťou. (Jégé) „Čo sa jej stalo?“ pýta sa s účasťou. (Kuk.) Snaží sa vložiť do svojho hlasu trocha účasti. (Chrob.)

účastniť sa, -í, -ia nedok. kniž. (čoho, na čom, v čom, pri čom) brať na niečom priamy, aktívny podiel, mať účasť na niečom, zúčastňovať sa: [Justin] vyprával o schôdzkach, ktorých sa účastnil, ktoré sám s druhými pripravoval. (Jil.) Na rozhovore sa už neúčastnil. (Kuk.);
byť iných šťastiu zrkadlom, a sám tak účastniť sa v ňom (Hviezd.)

účastenstvo, -a stred. zastar. účasť: Rád brával účastenstvo na zábavách (Kal.) zúčastňoval sa. Anča odpovedá bez účastenstva (Tim.) bez záujmu. Jej oko spočinulo s citným účastenstvom na bledej tvári Andrejovej. (Vaj.)

účastina, -y, -tín žen. r. kapit. peňaž. cenný papier oprávňujúci k podielu na zisku a majetku účastinnej spoločnosti, akcia: upisovanie, vydanie účastín;

účastinný príd. m.: ú-á spoločnosť, ú-á listina, ú-á banka, ú. kapitál

účastinár, -a muž. r. majiteľ účastín, člen účastinnej spoločnosti, akcionár (v kapit. zriadení);

účastinársky príd.: zastar. ú-a spoločnosť účastinná

účastlivý príd. m. kniž. zried. plný účasti, súcitu, súcitný: Z úst vylieva potechy vlahu v účastlivom, vernom slove. (Sládk.)

účastník, -a, mn. č. -ci muž. r. kto je na niečom prítomný, kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastníci konferencie, sjazdu, zájazdu;
účastníci uličných nepokojov (Škult.);

účastníčka, -čok žen. r.;

účastnícky príd.: telef. ú-e telefónne stanice

účastný príd. m.

1. (čoho, na čom, pri čom) majúci na niečom priamy, aktívny podiel, hmotnú zainteresovanosť al. osobnú účasť: takej úctivosti by som nebol účastný (Tim.);
Keby som mohol ja byť účastný na tvojej radosti!. (Hor.) Posielali i znamenitú bryndzu, pri ktorej sme bývali i my neraz účastní. (Kuk.)

2. majúci záujem o svoje okolie, o osoby, veci ap., všímavý, pozorný: K všetkým bol citlivý, účastný. (Taj.);

účastnosť, -ti žen. r. zastar.

1. hmotná al. osobná zainteresovanosť, účasť na niečom: Takáto pohostinnosť, účastnosť stola tvorí pásky priateľstva. (Dobš.)

2. záujem, všímavosť, pozornosť, účasť: S každým si sa pozhováral, so záujmom, s účastnosťou, tak po bratsky, po priateľsky. (Hviezd.)

učastovať, -uje, -ujú dok. zastar. (koho) pohostiť, uctiť, počastovať: Mohol hosti slušne učastovať. (J. Mat.) I vínom ma učastoval od radosti. (Pal.)