Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ísť” v Slovníku slovenského jazyka

ísť, ide, idú;
išiel, išla, išlo i šiel, šla, šlo;

rozk. iď, choď (obyč. smerom preč) , poď (smerom sem); class="sc" /> bud. č. pôjde, pôjdu;

zápor. nejsť, nejde, nejdú;
nešiel;

rozk. nejdi, neiď, nechoď nedok., v niektorých významoch a spojeniach, najmä v min. čase i dok.

1. pohybovať sa robením krokov, kráčať, uberať sa (o ľuďoch a zvieratách): ísť pešo, krokom, pomaly, rýchle;
kôň ide krokom;
ísť po ceste, lesom, mestom;
ísť po jednom, v rade;
ide ako opitý
tacká sa;
ide ako husár rovno, vystretý;
ide si ako pán a) bezstarostne;
b) pyšne kráča;
ísť niekomu v pätách stále sprevádzať, sledovať niekoho;
ísť okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo;
ísť z nohy na nohu, z kroka na krok pomaly

ísť v šľapajach niekoho, po stopách niekoho nasledovať, napodobňovať, pokračovať v činnosti niekoho;
ísť (si) svojou cestou konať podľa svojho presvedčenia, samostatne;
ísť vyšliapanou cestou konať, pracovať starým spôsobom;
ísť proti prúdu stavať sa proti bežným názorom, proti konvencii;
ísť s dobou, s duchom času prispôsobovať sa dobe;
ísť za hlasom (svojho) srdca konať podľa svojho citu;
ísť cez mŕtvoly bezohľadne odstraňovať prekážky;
ísť až na kraj sveta za niečím nevzdávať sa niečoho, chcieť to dosiahnuť za každú cenu;
ísť (slepo) za svojím cieľom nedbať na prekážky;
ľudia idú za tým slepo chcú to mať;
idú za tým ako osy je o to veľký záujem;
ľudia idú za takým tovarom páči sa im, ide na odbyt;
ísť niekomu v ústrety pomáhať;
hovor. ísť niekomu poruke pomáhať;
ísť ruka v rukáve s niekým, s niečím patriť spolu, nevyhnutne nasledovať za sebou;
ľud ide s vládou súhlasí s ňou;
išiel by do ohňa za niekoho o oddanom, vernom človeku;
ísť do niečoho s rozvahou púšťať sa, dávať sa do niečoho po uvážení;
hovor. ísť na niečo s rozumom, s fígľom rozumne, s rozmyslom al. vtipne si počínať;
ísť pod zem zomrieť;
zdraví choďte, choďte spánombohom! pozdrav odchádzajúcemu;
môžeš ísť (ak sa ti nepáči) môžeš odísť;
iď mi z očí! odíď! (v rozčúlení);
nechoď mi na oči! nechcem ťa ani vidieť;
hovor. žart. ísť kadeľahšie ujsť;
ísť rovno za nosom priamo;
hovor. ísť na niekoho (s niečím) napádať niekoho, príkro vystupovať proti niekomu;
s tým na mňa nechoď! s tým ma nezastrašuj!;
poďme ďalej! pokračujme (-te);
poďme k veci! neodbočujme (-te);
ide sa! začnime, poďme!;
poď ho vnohy dal sa na útek;
ísť na niekoho zhurta napádať, zastrašovať ho;
ísť k oltáru s niekým vydávať sa (zriedkavejšie ženiť sa);
ísť s bubnom na zajace predčasne niečo prezradiť, robiť zbytočný poplach;

2. (kam, na čo, po čo, kraj i pre čo; class="sc" /> s neurč.) poberať sa, pobrať sa niekam s určitým cieľom (pešo al. dopravným prostriedkom): ísť do školy, do divadla, na koncert, na návštevu, ísť na prechádzku, na výlet, na poľovku;
ísť na svadbu, na pohreb;
ísť do väzenia;
ísť na pole;
ísť po vodu, na vodu
doniesť;
ísť na drevo doviezť;
ísť na huby, na jahody zbierať a doniesť;
ísť na hrušky, na jablká oberať, trhať;
ísť na trávu nakosiť, natrhať;
ísť na ryby chytať;
ísť na pivo a) vypiť si ho na mieste, obyč. v hostinci;
b) doniesť;
ísť na obed naobedovať sa;
ísť niekomu po pivo, po obed doniesť;
ísť po lekára zavolať ho k chorému;
ísť na smrť, na popravu;
hovor. ísť do postele ležať al. spať;
ísť na potrebu, na stranu, na záchod;
ísť na vohľady
chlapec za dievčaťom;
ísť medzi ľudí, medzi svet do spoločnosti;
ísť kosiť trávu, ísť niekoho navštíviť, ísť spať;
ísť po žobraní, po pýtaní
žobrať;
ísť svetom opustiť domov, vlasť

hovor. žart. ešte mi môžeš ísť po tabak, po cigarety si mladý, mladší ako ja;
ľud. ísť na prístupky priženiť sa;

3. (obyč. o ľuďoch) pohybovať sa z miesta na miesto na nejakom dopravnom prostriedku, viezť sa, cestovať: ísť vlakom, vozom, autom, loďou, koňmo, na vlaku, na voze, na aute, na lodi, na koni, na bicykli;
ísť po mori
cestovať loďou;
ísť do Tatier, na Krym;
ísť na voloch, na koňoch, na kravách
viezť sa na voze ťahanom volmi, koňmi, kravami

hovor. žart. al. iron. ide ako na kravách pomaly;

4. (obyč. o veciach) pohybovať sa z miesta na miesto, smerovať niekam: auto, voz, autobus ide;
loď ide (plnou parou);
vlak ide o piatej;
ide sprievod, pohreb;
list ide poštou;
spis ide úradnou cestou

zvesť išla z úst do úst šírila sa;
chýr ide o ňom hovorí sa;
ide mu chýr ďaleko je známy;
išla z ruky do ruky stále tancovala;
kniha išla z ruky do ruky a) podávali si ju;
b) mnohí ju čítali;
ide to s ním dolu kopcom jeho stav, situácia sa zhoršuje;
majetok išiel dolu vodou premárnili ho, ľahkomyseľne utratili;
všetko išlo dolu hrdlom prepil majetok;
ledva mu to ide dolu hrdlom nechutí mu jesť;
hovor. plat mu ide ďalej dostáva ho;
roky idú míňajú sa;
hovor. ceny idú hore stúpajú, zvyšujú sa;
ľahko prišlo, ľahko išlo (prísl.) čo ľahko, bez práce nadobudli, to ľahko utratili, premárnili;
hovor. oči mu idú krížom a) škúli;
b) má neistý pohľad od opilosti;
ide mi mráz po tele, po chrbte (od hrôzy, od strachu);
ísť do predaja o tovare pripravenom na predaj;
ísť do zberu o predmetoch určených pre zber;
ísť na odbyt, hovor. na dračku ľahko a rýchlo sa predávať;

5. byť v činnosti, fungovať (o mechanizmoch): hodiny idú (presne);
stroj ide hladko;
mlyn ide naprázdno;
továrne idú
sú v chode, pracuje sa v nich

hovor. ústa jej idú (ako namastené) veľa a rýchlo rozpráva;

6. dariť sa, vyvíjať sa, diať sa, konať sa: ide mi to dobre, zle, pomaly;
práca mu ide;
ide to
darí sa;
ako ti ide? ako sa ti darí práca?;
všetko išlo hladko;
učenie mu nejde
ťažko sa učí;
nič mi nejde nedarí sa mi;
hovor.: ide mu darí sa mu (hmotne);
obchod (dobre) ide prosperuje;
tovar (dobre) ide míňa sa;
ide mu karta vyhráva

všetko mi ide naopak nedarí sa mi, robota mu ide od ruky šikovne, rýchlo robí;
ide mu to ako v lete na saniach zle;
ide to ako po masle, ako po šnúre dobre, podľa plánu;
hovor. to mu ide po srsti lahodí mu, je mu po vôli;
život ide ďalej pokračuje, nedá sa ničím zastaviť;
a tak to ide do nekonečna stále sa opakuje;
ide do tuhého, do živého situácia je vážna, rozhodujúca;
ísť na úkor niečoho mať prednosť pred niečím, čo bude preto poškodené, ukrátené;

7. smerovať na určité miesto, viesť niekam al. niekade: okno ide do dvora;
cesta ide poľom, vrchom, rovno
;

8. prenikať, zasahovať, dostávať sa niekam: voda mu ide po členky siaha;
ísť do dôsledkov, do podrobností, až na koreň vecí;
ísť do hĺbky
rozoberať, chápať vec hlboko;
ísť do šírky;
jeho odvaha išla tak ďaleko, že...
siahala;
hovor. dlhy išli do tisícov;

9. vmestiť sa, vojsť sa do niečoho: Koľko vás ide do pol kila? (Botto);
hovor. na kilo ide desať hrušiek

hovor. to mi nejde do hlavy tomu nerozumiem;
nič mu nejde do hlavy je nechápavý;

10. vychádzať z niečoho: z hrncov ide dobrá vôňa;
z nosa mu ide krv
tečie

to mu nejde (ide) od srdca, zo srdca nie je to (je to) úprimné;

11. (za koho, kam) vybrať si, voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu: ísť za učiteľa, za lekára, za učňa, za paholka, za ošetrovateľku;
ísť za kmotra, za svedka;
ísť k vojsku, k divadlu, ísť na remeslo, na štúdia, na univerzitu;
ísť do služby, do škôl;
ísť do kláštora, do civilu

ísť za niekoho vydať sa;
išla zaňho z lásky;

12. neos. ide, išlo, pôjde (o čo, o koho, komu o čo) vec sa týka niečoho, niekoho, je reč o niečom, o niekom;
záleží na niečom, na niekom, niečo je v hre: O čo ide? O koho ide? Ide o teba;
ide o veľkú vec;
ide o česť, o dobré meno, o zdravie, o život;
ide nám o kožu, o hlavu, o všetko;
ide mu o peniaze
;

13. vyjadruje blízky začiatok nejakej činnosti al. stavu, približovanie al. nastávanie nejakého deja al. stavu: ide zima, dážď, búrka;
ide mu na štrnásty rok;
idú naňho driemoty, ide naňho spánok;
ide na mňa mdloba;
ide mu do plaču, do smiechu;
ide mu chuť na niečo;
ide mu niečo na chuť
;
hovor. idú mu sliny (slinky) na niečo má chuť;
hovor. ide mu na vracanie dráždi ho na v.;

14. hovor. (s neurč.) vo funkcii pomocného slovesa vyjadruje blízkosť nejakého deja, hodlať, chystať sa niečo urobiť: ideme stavať;
idú sa riešiť ťažké problémy;
idem sa ženiť, vydávať

ide mi hlava prasknúť (od bolesti, od starostí);
išlo mi srdce puknúť, odpadnúť (od žiaľu, od ľútosti);
ide sa zblázniť, zošalieť (od radosti, od žiaľu);
ide sa rozpučiť (od smiechu, od jedu);
ide ho rozhodiť (od hnevu);
išla si oči vyplakať (od žiaľu) išli mu oči vypadnúť, vyskočiť (od závisti, od zvedavosti);
išiel si oči vyočiť, išiel na tom oči nechať uprene sa díval;

15. hovor. hodiť sa k niečomu, slušať, pristať: farby idú k sebe, spolu;
to ide jedno k druhému
;

16. hovor. v rozk. iď, iďte, choď, choďte (vyslovené s osobitnou intonáciou) vyjadruje nedôveru al. odmietnutie: ale iď!, ale choď! a) naozaj?;
b) daj pokoj!, nie;
iďže ho!, iďže ho v čerty!, choď do pekla, do čerta, v čerty!, ideš (mi) ho! daj pokoj!, odíď!

iste i isto

I. prísl. (2. st. istejšie)

1. pevne, s istotou, s pocitom istoty, smelo: Hlavaj odpovedal rovno a iste. (Urb.);
isto (iste) sa pohybovať;
cítiť sa istejšie
;

2. spoľahlivo, zaručene, naisto: viem, neviem to isto (iste);
pomaly, ale iste (isto);
celkom i.
;

3. tak isto rovnako, zhodne: Tak isto neslobodno zabúdať ani na to, že ... (Pláv.)

II. čast.

1. určite, bezpochyby, nepochybne, naozaj, vskutku: Bola to iste moja vlastná vôľa. (Vaj.) Teda do videnia — ale iste! (Kuk.);
expr. isto istučičko i istučičko isto celkom isto;

2. pravdepodobne, asi, akiste, zaiste: V pitvorčeku počuť kroky, pri dverách sa zastavili. Iste noví hostia. (Kuk.)

isteže čast. naozaj, určite, bezpochyby, iste: Isteže jedni i druhí chceli tým osožiť veci. (Vlč.)

istič, -a muž. r. el. tech. spínač automaticky vypínajúci prúd pri zaťažení siete

istina, -y, istín žen. r. peňažný základ, kapitál, hotové peniaze: podielová, účastinná, vkladná i.;

istinový príd. m.;

istinove prísl. čo sa týka istiny, vzhľadom na istinu: i. rovnaký (Jes.)

istiť, -í, -ia nedok.

1. kniž. (bezpredm. i koho, čo, komu) tvrdiť niečo ako isté, uisťovať, ubezpečovať: Už zháňajú! — istí Mišo, ako tak sa tu už vyzná. (Ráz.) Jednako ma zachvacovala akási obava o moje šťastie, a to tým viac, čím väčšmi ma ona o ňom istila. (Fel.) Inšie cit, hlas inšie istí. (Sládk.) Istil kupcom, že junce žrali pšeničnú sečku. (Kuk.)

2. el. tech. (čo i bezpredm.) chrániť elektrické vedenie pred príliš vysokou intenzitou prúdu: poistka istí;

3. šport. (koho) zaisťovať, zabezpečovať horolezca pomocou lana;

4. poľov. vetriť (o zveri, o psoch);

opak. istievať, -a, -ajú;

dok. k 1 uistiť, k 2, 3 zaistiť

isto p. iste

istoiste i isto-iste čast. expr. určite, naozaj, bezpochyby, vskutku, iste (zosilnené): Tí sa mi ešte včera večer isto-iste sľúbili. (Tat.) Ja som len tesárom, ale to viem istoiste. (Karv.)

istota, -y, -tôt žen. r.

1. nepochybná pravda, pevné presvedčenie o niečom, nepochybnosť: vedecká i., i. poznania;
mať i-u v niečom;
s i-ou tvrdiť;
s i-ou predpokladať, očakávať;
otriasť i-ou niekoho;
istota je istota
(úsl.) prednosť sa dáva tomu, čo je isté;
so železnou i-ou nepochybne, zaručene, pevne;

2. zručnosť, obratnosť, spoľahlivosť v niečom: i. ruky, i. pohybov, hlasová i. speváka;
získať i-u v niečom
rutinu;

3. bezpečnosť, zabezpečenie: právna i., pocit i-y;
byť, cítiť sa v i-e;
dať, poskytnúť i-u

pre (lepšiu) i-u radšej;

4. sebavedomie, nerozpačitosť, nebojazlivosť: i. vystupovania;
stratiť, získať, nadobúdať i-u
sebadôveru;

5. práv. zastar. peňažná záruka, zábezpeka: zložiť i-u

istotne

1. prísl. s istotou, iste, pevne: Ale teraz cítil istotne, že táto bola by tá pravá. (Tim.)

2. čast. akiste, pravdepodobne, asi;
zaiste, určite: Aj Janko prišiel odobrať sa... tetka Lízika istotne pláva v radosti. (Vans.)

istotný príd. m. istý, nepochybný, určitý: čakať na istotnú skazu (Kal.);
expr. istý istotný celkom istý;
to je istá istotná pravda

Istria, -ie žen. r. polostrov v Jaderskom mori;

Istrijec, -jca muž. r. obyvateľ Istrie;

Istrijka, -y, -jok žen. r.;

istrijský príd. m.: i. mramor

istučičko p. iste

istučičký príd. m. expr. celkom istý, nepochybný, istý: to istučičkým vytržením je ľúbosti (Hviezd.);
ten istučičký duše plamienok (Hviezd.);
to je istá istučičká pravda

istučko čast. expr. určite, naozaj, nepochybne, celkom isto: A veď ako istučko vieš, tvoja verná priateľka som. (Hviezd.)

istučký príd. m. expr. celkom istý

istý, 2. st. istejší príd. m.

1. zhodujúci sa so skutočnosťou, skutočný, pravdivý, nepochybný: i-á zpráva;
to je i-á pravda;
je isté, že...;
mať za i-é;
byť si i., byť si na i-om;
zachrániť niekoho od i-ej smrti

to je i-é ako smrť celkom isté;
to je i-á smrť o veľmi pravdepodobnom nebezpečenstve smrti;

2. pevný, zaručený, spoľahlivý: i. zisk, i. zárobok, i-é postavenie, i-é víťazstvo;
i. krok
pevný, i-á ruka zručná, pevná;
i-é oko spoľahlivé, presné

prísť ako na i-é s vedomím istoty, že sa splní, že nájdeme, čo sme očakávali;
isté je isté (úsl.) prednosť sa dáva tomu, čo je isté;

3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša;
byť (si) pred niekým, pred niečím i.;
cítiť sa i.;
nebyť (si) i. životom
obávať sa o život;
nikto nie je pred ním i.;

4. pevne presvedčený, vedomý si niečoho, ubezpečený: byť si i. svojou vecou, svojej veci;
môžeš byť i., že...;
byť (si) i. víťazstvom

byť (si) na smrť i. (niečím) byť o niečom pevne presvedčený;

5. známy, ale bližšie neurčený, nemenovaný, ktorýsi, akýsi (má povahu neurčitého zámena);
i. človek, (od) i-ého dňa, (za) i. čas, od i-ého času;
do i-ej miery;
v istom zmysle (slova);
za istých podmienok, okolností
;

6. ten istý, tá istá, to isté;
taký istý, taká istá, také isté
zám. stotožňovacie má zosilnený význam;
o ktorom sa už hovorilo, menovaný, spomínaný;
rovnaký, totožný: tým istým spôsobom, ten i. prípad, to isté platí o..., za tých istých okolností;
expr. istý istotný, istý istučký;
hovor. expr. jeden a ten istý ten istý

istýsi zám. neurč. zastar. istý, akýsi, ktorýsi: My tu máme istési práva?! (Ráz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. ísť v Slovníku slov. jazyka