Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zlo��ka” v Krátkom slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zlomkovito,zlomkovite prísl.;

zlo -a ziel str. r. čo je ľuďom škodlivé, zlá vec, zlý čin, op. dobro: robiť, páchať z., bojovať proti zlu, prijať niečo ako nevyhnutné z.

zloba -y zlôb žen. r. nenávisť, nepriateľstvo, nežičlivosť voči niekomu, op. dobrota: ľudská z., robil to so z-ou v srdci

zločin -u muž. r. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.;
organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle;
z. proti ľudskosti;
dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z.

zločinec -nca muž. r. kto spáchal, pácha zločin: vojnový z., chytiť, odsúdiť z-a;

zločinecký príd. m.: z-á činnosť, z. typ;

zločinecky prísl.

zločinne prísl.;

zločinnosť -i žen. r.

zločinný príd. m.

1. kt. sa dopúšťa zločinov: z-á organizácia

2. vzťahujúci sa na zločin: z. zámer;

zlodej -a muž. r. kto kradne, okráda: vlakový, vreckový z., z. sa vlámal do bytu;

príležitosť robí z-a;

zlodejčina -y -čín žen. r. hovor. expr. zlodejstvo

zlodejka -y -jok žen. r.

1. žena, kt. kradne, okráda

2. slang. objímka s vývodom na zapojenie iného spotrebiča

zlodejský príd. m.: z-á skupina;

zlodejsky prísl.;

zlodejstvo -a -tiev str. r.

1. iba j. č. činnosť zlodeja

2. zlodejský čin: jeho malé z-á

zloduch -a mn. č. -ovia muž. r.

1. zlý duch, diabol, čert: pekelný z., vyzerá ako z.

2. expr. zlý, zlomyseľný človek

zlojovatieť -ie -ejú dok. stať sa lojovatým: starý tuk z-l

zlom -u muž. r.

1. miesto, v kt. je niečo zlomené: z-y na koberci;
geol. porušenie pôv. uloženia hornín

2. trhlina vzniknutá zlomením: skalné z-y

3. náhla, prenikavá zmena, zvrat, prelom: rytmický z., revolučný z., z. vo vývine

4. výrazné rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi, prelom: na z-e vekov;

zlomene prísl.: z. povedať niečo;

zlomenina -y -nín žen. r. zranenie spôsobené zlomením kosti, fraktúra: napraviť, liečiť si z-u ruky, chrbtice

zlomenosť -i žen. r.

zlomený príd. m. duševne sklesnutý, zdrvený, podlomený; svedčiaci o tom: z. človek;
z. hlas, z. výraz tváre;

zlomiť dok.

1. násilím, tlakom porušiť, rozdeliť, rozlomiť: z. haluz, palicu prelomiť;
z. si nohu

2. zohnúť, ohnúť, prehnúť: z. dievča v drieku;
neos. z-lo ho v páse

3. premôcť, prekonať, zdolať: z. odpor nepriateľa, z. moc diktátora

4. duševne oslabiť, podlomiť, zničiť: väzenie ho nez-lo, správa ju celkom z-la

expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť neúspech;
z. niekomu → srdce;
z. nad niekým palicu stratiť nádej na jeho úspech, záchranu

// zlomiť sa

1. tlakom sa porušiť, rozdeliť, prelomiť sa, rozlomiť sa: nôž sa z-l, noha sa pri páde z-la

2. zohnúť sa, ohnúť sa, prehnúť sa: z-la sa v drieku

3. stratiť pôv. silu, intenzitu: jej hrdosť sa z-la, z-l sa mu hlas

4. stratiť duš. rovnováhu: pod tlakom starostí sa z-la

zlomkovitosť -i žen. r.

zlomkovitý príd. m. neúplný, neucelený, kusý, fragmentárny: z-á správa, informácia;
z. hovor nesúvislý;

Naposledy hľadané výrazy

1. zlo��ka v Krátkom slovníku SJ