Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vo��” v Krátkom slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

v2,vo predl.

A. s L vyj.

1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti

2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale

3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente

4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku

5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu

6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa

7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske

8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe

B. s A vyj.

1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto

2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ

3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď

4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo

C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)

vo forme,formou predl. s G kniž. vyj. spôsob uskutočnenia: odpoveď vo f-e listu;
platba f-ou poukážky;

vo vzťahu k predl. s D vyj. zreteľ: postavenie ministerstiev vo v-u k podnikom;

vo svetle predl. s G kniž. : vo s-e nových výskumov;

bec

I. prísl. kniž. vo všeobecnosti, všeobecne: hovorili o hudbe, o umení v.

II. čast. vyj. krajnú mieru, absolútnu platnosť; vonkoncom (pri zápore): v. nič, v. ma to nezaujíma, už mesiac v. nepršalo;
má na to v. reagovať?

voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne

voda -y vôd žen. r.

1. prírodná kvapalina (v zemi i na povrchu) slúžiaca ako zákl. nápoj, použ. v priemysle ap.;
chem. H20: čistá, pramenitá v., pohár v-y, umyť sa studenou v-ou, dažďová v., v. z potoka, morská v., odpadová v., minerálna v.;
expr. veľmi riedky nápoj ap.: toto je v., nie káva

2. vodný tok, jazero, more: hlboká v., spustiť čln na v-u, v. hučí, žblnkoce;
hovor. veľká v. povodeň;
šport. preteky na divej v-e vo vodnom slalome al. zjazde

3. tekutý prípravok, najmä kozmet., liečebný: brezová v., v. po holení, bórová v.

4. mok, tekutina v tele; šťava, tekutina niekt. rastlín, plodov: mať v-u v kolene;
biol. plodová v.;
vytlačiť v-u z kapusty

(nápoj) riedky ako v. veľmi;
rásť ako z v-y prudko;
(to je) ako v koši v. nestále, neisté;
spí, akoby ho do v-y hodil tvrdo;
expr. báť sa niekoho, niečoho ako čert svätenej v-y veľmi;
krv nie je v.;
tisnúťmechúr do v-y;
v-u káže, víno pije nedrží sa zásad, ktoré hlása;
ten ani v-u nezamúti je nesmelý, nevýbojný;
nepomôže mu ani svätená v. celkom nič;
→ ide to s ním dolu v-ou;
hnať niekomu v-u na mlyn;
udržať sa nad v-ou;
ešte veľa v-y utečie, uplynie nebude to tak skoro;
expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. náhlivo prichádzať;
v lyžičke v-y by ho utopil nenávidí ho;
dovtedy sa chodí s → krčahom po, na v-u, kým sa nerozbije;

vodáčka -y -čok žen. r.;

vodácky príd. m.

vodák -a mn. č. -ci muž. r. kto sa venuje vodným športom;

vodáreň -rne žen. r. závod na úpravu a dodávku vody: mestská v.;

vodárenský príd. m.: v-á veža;

vodárenský príd. m.: v. pracovník

vodárenstvo -a str. r. odvetvie zamerané na úpravu a dodávku vody;

vodárnička -y -čiek žen. r. zdrob. : domáca v.

vodavý príd. m. vodnatý (význ. 2, 3 ): v-é zemiaky;
v-é oči

vodca -u mn. č. -ovia muž. r.

1. kto stojí na čele spoloč. skupiny, hnutia: politickí, ideoví v-ia, v. ľudu, v. sprisahania

2. kto udáva smer cesty: horský v., v. výpravy;

vodcovský príd. m.: v-á osobnosť, v-é schopnosti;

vodcovsky prísl.;

vodcovstvo -a str. r.: ujať sa v-a

vodiaci príd. m. určený na usmerňovanie pohybu niečoho: tech. v. kotúč, v-a tyč;
v-a čiara na vozovke;
v. pes usmerňujúci pohyb nevidiaceho

vodič -a muž. r. živ. kto niečo vedie, vodí: v. auta, trolejbusu;
v. bábok (v divadle);

vodič -a mn. č. -e muž. r. neživ. odb. vodivá látka; z nej zhotovený predmet: v. elektriny, zlý v. tepla;
nulový v.

vodička1 -y -čiek žen. r.

1. zdrob. expr. k 1 3

2. voda (význ. 3 ): v. na vlasy

vodička2 -y -čiek žen. r.;

vodičský príd. m.: v. preukaz;
v-á prax;

vodidlo -a -diel str. r.

1. čo usmerňuje konanie niekoho, smernica, návod, pokyn: v-om v konaní mu bolo jeho náboženské presvedčenie

2. tech. vodiaca súčiastka, vodiaci mechanizmus: v. vrtáka

3. vôdzka, remienok: psa má uviazaného na v-e

vodík -a muž. r. plynný chem. prvok tvoriaci s kyslíkom vodu, zn. H;

vodíkový príd. m.: v-á bomba

Naposledy hľadané výrazy

1. vo�� v Krátkom slovníku SJ