Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vn��mate��n��” v Krátkom slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vnada -y vnád obyč. mn. č. žen. r. kniž. čo púta pozornosť, príťažlivosť, pôvab; čo takto pôsobí: ženské v-y

vnadidlo -a -diel str. r. návnada; lákadlo: dať do pasce v.;
(reklama je) v. pre kupujúcich

vnadiť nedok.

1. vábiť, lákať kladením návnady: v. škodnú zver

2. lákať (význ. 2 ), vábiť: v. peknými rečami

-e žen. r. nadzemná časť niekt. rastlín, najmä okopanín: zemiaková, petržlenová v.;

atka -y -tiek žen. r. zdrob.

aťový príd. m.;

vnem -u muž. r. zmyslový odraz skutočnosti vyvolaný vonkajším popudom: zrakový, sluchový v.;

vnemový príd. m.

vniesť vnesie vnesú dok.

1. nesením dopraviť dnu, op. vyniesť: v. nábytok do izby, v. raneného do budovy

2. pričiniť sa o uplatnenie, vznik niečoho; dodať; privodiť: v. do diela nové prvky;
v. nesúlad, rozkol medzi ľudí;
v. do veci jasno;

vniknúť -e -ú -kol dok.

1. dostať sa dovnútra, preniknúť: úlomky v-li hlboko do rany, voda v-la do pivnice;
vojsko v-lo do mesta

2. zapôsobiť na zmysly, city niekoho, preniknúť: do nosa v-la známa vôňa;
slová, ktoré v-ú do duše

3. (dobre) pochopiť (význ. 1 ), postihnúť: v. do podstaty veci, problému;

vnímať -a nedok. zmyslami postihovať, prijímať v podobe vnemov: v. krásu, v. predmety hmatom;
chorýnič nev-a;
v-nie psychický proces utvárania vnemov

vnímateľnosť -i žen. r.

vnímateľný príd. m. kt. sa dá vnímať: ešte v-é zvuky;

vnímavo prísl.;

vnímavosť -i žen. r.

vnímavý príd. m.

1. pozorne vnímajúci; prístupný dojmom, citový: v. čitateľ, pozorovateľ;
v-é srdce

2. ľahko prijímajúci, náchylný: v. na chlad, na podnety;

vnohy prísl. expr. (rýchlo, behom) preč: pustiť sa v., hybaj, poďho v.

vnoriť dok. ponoriť (význ. 1, 2 ), pohrúžiť: v. si ruku do vody;

// vnoriť sa: nohy sa v-li do snehu zaborili;
v. sa do tmy;

vnúča -aťa mn. č. -ence/-atá -čeniec/-čat str. r. vnuk al. vnučka;

vnúčatko -a -tiek str. r. zdrob. hypok.

vnúčik -a mn. č. -ovia muž. r. zdrob. hypok.

vnučka -y -čiek žen. r. synova al. dcérina dcéra

vnuk -a mn. č. -ci/-ovia muž. r. synov al. dcérin syn;

vnuknúť -e -ú -kol dok. dať podnet, navodiť, podnietiť: v. niekomu myšlienku;

vnuknutie -ia str. r. náhly podnet, popud: tajné v., dostať, mať v.

Naposledy hľadané výrazy

1. vn��mate��n�� v Krátkom slovníku SJ