vid -u m.
1. odb. obmena, modifikácia: v-y uhlíka;
lingv. slovesný v. lexikálno-gram. kategória, kt. vyj., že slovesný dej sa uvedomuje ako plynúci al. uzavretý jav
2. kniž. podoba (význ. 2): človek pekného v-u;
v. nerastu lesk, farba ap.
3. iba v hovor. spoj. ani v-u, ani slychu ani stopy; nič nevidieť ani nepočuť;
video -ea D a L -eu s. hovor.
1. videorekordér: kúpiť si nové v.
2. videonahrávka, videokazeta, videofilm: nakrútiť v., premietať si v.;
svadbu má nahratú na v-eu
videofilm -u m. film, kt. prostredníctvom videoprehrávača možno premietať na telev. obrazovke
videokamera -y -mier ž. ručná kamera na magnetický záznam obrazu a zvuku
videokazeta -y -ziet ž. magnetická páska so záznamom obrazu a zvuku
videoklip -u m. videopesnička, klip; telev. šot: nakrútiť nový v.
videomagnetofón -u m. hovor. videorekordér
videonahrávač -a m. prístroj na magnetický záznam obrazu a zvuku
videonahrávka -y -vok ž. nahrávka relácie, filmu, udalosti ap. na videokazete
videopáska -y -sok ž. magnetická páska na záznam relácie, filmu, udalosti ap. a na ich reprodukciu prostredníctvom videoprehrávača na telev. obrazovke
videopesnička -y -čiek ž. obrazové stvárnenie pesničky, videoklip;
videopesničkový príd.
videopožičovňa -e ž. požičovňa videokaziet s nahrávkami
videoprehrávač -a m. prístroj na reprodukciu záznamu obrazu a zvuku
videoprogram -u m. program zložený z videonahrávok
videoprojekcia -ie ž. projekcia videonahrávok
videorekordér -a L -i mn. -y m. prístroj na magnetický záznam a reprodukovanie telev. signálu, obrazu i zvuku, odb. magnetoskop
videotechnický príd.
videotechnika -y ž. súbor prostriedkov, prístrojov a zariadení na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku;
videotelefón -u m. telefón umožňujúci prenos zvukového aj obrazového signálu medzi dvoma účastníkmi
videozáznam -u m. záznam urobený videokamerou: amatérsky v.
vidiečanka -y -niek ž.
vidiecky príd.: v-e obyvateľstvo, v-e sídlo, v-a turistika
vidieť -í -ia nedok.
1. mať schopnosť vnímať zrakom: dobre, slabo v-í, dravce v-ia aj v noci, na jedno oko nev-í
2. zrakom vnímať: v. z vlaku krajinu;
je tma, nič nev-m;
v. sa v zrkadle;
berie, čo v-í všetko;
v-l kus sveta veľa cestoval;
to som ešte nev-l i pren. s tým som sa ešte nestretol;
odtiaľto nev. Tatry;
bolo v., že družstvo prosperuje
3. vybavovať si v mysli, predstavovať si: v. pred sebou celý svoj život;
v. sa olympijským víťazom
4. stret(áv)ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa v-li každý deň;
dávno sme sa nev-li;
do v-enia → dovidenia
5. chápať (význ. 1), posudzovať: v. veci komplexne, ja to v-m takto
6. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: v-m, že sa usiluje;
čo na ňom v-š? nik nesmie v. jeho sklamanie;
už v-í, čo je za tým
7. pokladať, považovať: v. v niekom (ne)priateľa, v-m v tom zradu
8. brať ohľad, dbať: v. len seba;
je bezohľadný, nikoho nev-í
9. obyč. v spoj. (ne)rád v. niekoho, niečo (ne)mať rád;
rád, ochotne v-l každého;
nerád v-í, keď sa niekto oneskorí
10. v tvaroch 2. os. v-š, v-te má význ. blízky cit. al. čast. a) upozorňuje na niečie konanie, na situáciu ap.: v-š (ho), ako sa rozhadzuje! v-te, čo som povedal! b) obracia pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): v-š, v-š, prečo neposlúchneš?! c) vyj. spamätanie sa, naozaj: v-š, to je dobrý nápad;
v-te, skoro som zabudol
● nev-í pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý;
expr.: nev-í si ďalej od nosa je obmedzený, nemá rozhľad;
v-l všetkých svätých, všetky hviezdy veľmi ho zabolelo;
v. sa v niekom mať ho nekriticky rád;
radšej by som sa nev-l a) som zúfalý b) som v trápnej situácii;
expr. máš ho v.! vyj. pochybnosť, zápor;
v → cudzom oku v-í smeť, a v svojom brvno nev-í;
v. všetko čierne byť pesimista;
v. všetko ružovo, v ružovom svetle byť optimista;
robí, čo jej na očiach vidí všetko;
nedá na sebe nič v. ovláda sa;
v. niekomu (až) do duše, expr. do žalúdka dobre ho poznať;
v. niekomu do karát poznať jeho zámery;
viditeľne prísl.: v. označiť;
v. podráždený;
viditeľnosť -i ž.: dobrá v.
vidlica -e -líc ž.
1. nástroj, náčinie (obyč. s dvoma hrotmi) na napichovanie niečoho: (drevená) v. na uhorky
2. rozvetvený (dvojramenný) útvar; takáto súčasť nejakého (prí)stroja: v-e konárov;
v. bicykla, telefónu;
vidlicovitý príd. kt. má podobu vidlice: v-é zakončenie, v-á súčiastka;
vidlicový príd.: v-á ladička;
I. -a s. jasné, denné svetlo, op. tma: prísť domov za v-a, pri v-e sa vec zdá krajšia
II. vetná prísl.
1. jasno, svetlo, op. tma: v lete je dlho v.;
v izbe bolo v. ako vo dne bola dobre osvetlená
2. je viditeľné, badateľné: v., že v dome vládne poriadok;
nev. na ňom únavu;
ledva, sotva ho v. od zeme je malý