Význam slova „veď” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

veď

I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2 ): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
počul som to, v. každý iba o tom hovorí

II. čast.

1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1 ): v. on ešte príde prosiť;
v. som si to myslel;
v. sa hádam neurazil

2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!

veda -y vied žen. r. sústava poznatkov o zákonitostiach objektívnej skutočnosti, kt. vznikla teoretickou poznávacou činnosťou človeka; jednotlivý odbor tejto sústavy: súčasná v., exaktné v-y, prírodné, technické v-y, historická v., rozvoj v-d, Slovenská akadémia v-d;

vedátor -a muž. r. hovor. expr. vedec: bude z neho v.

vedec -dca muž. r. kto vedecky pracuje: známy v.;
v-i zistili, že nad Antarktídou je ozónová diera;

vedecko-fantastický príd. m. fantastický s použitím ved. poznatkov: v. román

vedecko-popularizačný príd. m. popularizujúci ved. poznatky: v. film

vedecko-technický príd. m. týkajúci sa vedy a techniky: v. rozvoj, v-á revolúcia

vedeckosť -i žen. r.

vedeckovýskumný príd. m. týkajúci sa ved. výskumu: v-é úlohy

vedecký príd. m.

1. súvisiaci s vedou; založený na vede: v. výskum, v-é dielo, v. pracovník;
v-é myslenie

2. týkajúci sa vedcov: v-á hodnosť, v. ašpirant;

vedecky prísl.: v. pracovať, v. zdôvodnený;

vedenie -ia str. r.

1. zariadenie spájajúce dva al. viacej tech. zdrojov: elektrické, trolejové v.;
v. ústredného vykurovania

2. skupina ľudí, kt. niečo vedú, spravujú: (zvoliť) v. strany;
adresovať v-iu závodu

3. vedúce postavenie (v súťaži ap.): dostať sa do v-ia;
dvojgólové v. náskok dvoch gólov

● expr. mať dlhé v. byť nechápavý

vedierko -a -rok str. r. zdrob.

vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.

1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti;
v-m o ňom všetko;
(ja) nev-m o tom nič nie som informovaný;
nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal);
viem jedno miesto poznám

2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri

3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť;
(teraz) ukáž, čo v-š!

4. dať v. oznámiť (význ. 1 ): dáme vám v., ako sme sa rozhodli;
(ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa

5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať

6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca

● vie, čo chce je cieľavedomý;
vie, ako na to vyzná sa;
vie, koľko udrelo situácia mu je jasná;
nevie, kde mu hlava stojí má veľa roboty;
nevie si rady je bezradný;
nevie sa do kože zmestiť je samopašný;
nevie, kam z konopí je v rozpakoch;
nevie o sebe je v bezvedomí;
nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý;
robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným;
každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy;
v., kde je sever vyznať sa v niečom

vedkyňa -e -kýň žen. r.

vedľa

I. prísl.

1. v tesnej blízkosti, v susedstve: spal v. (v izbe), je to hneď tu v.

2. bokom (od cieľa), mimo: lopta dopadla v.

● triafať, byť v. mýliť sa

II. predl. s G vyj.

1. miestnu blízkosť, popri, povedľa: stromy rastú husto jeden v. druhého, v kine sedel v. mňa

2. smerovanie popri niečom, okolo, povedľa: cesta vedie v. potoka, kráčal chodníkom v. cintorína

3. výskyt v spoločnosti niekoho: vyrastali, pracovali v. seba

vedľajší príd. m.

1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole

2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
bot. v. koreň;
gram. v-ia veta závislá od inej vety

3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie

● odsunúť niečo na v-iu → koľaj

vedno prísl.

1. spoločne (význ. 3 ), spolu: chodili v. do školy

2. dohromady (význ. 1 ), dovedna: všetko splýva v.

vedný príd. m.: v. odbor, v-á politika

vedome prísl.: v. škodiť niekomu

vedomie -ia str. r.

1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.;
spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti

2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í

3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti;
robil to s v-ím nadriadených

□ dať na v. oznámiť;
(ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si

● (konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou

vedomosť -i žen. r.

1. iba mn. č. vedomosti poznatky nadobudnuté štúdiom, skúsenosťou, znalosti: školské v-i, získavať (nové) v-i, mať rozsiahle, slabé v-i

2. zastaráv. vedomie, uvedomenie si, uvedomovanie si

□ (ne)mať o niečom v. (ne)vedieť niečo;

vedomostne prísl.

vedomostný príd. m.: v-á úroveň;

vedomý príd. m. konaný s plným vedomím, uvedomovaný: v. čin, v-á lož

□ byť si v. niečoho uvedomovať si niečo;

vedro -a -dier str. r. väčšia valcovitá nádoba s pohyblivým držadlom (na vodu); jej obsah: smaltované v.;
za v. malín

● leje sa ako z v-a veľmi prší;