terc -u m.
1. hovor. melódia o terciu vyššia al. nižšia ako základná: spievať, chytiť t.
2. kart. zoskupenie troch kariet: postupný t.
terč -a m.
1. predmet, obyč. kruhový obrazec, použ. ako cieľ pri streľbe: strieľať do t-a, pohyblivý t.;
→ živý t.;
pren. byť t-om posmechu, útokov predmetom
2. predmet podobný terču: žel. návestný t. signalizačné zariadenie;
terciánka -y -nok ž.;
terciánsky príd.
terčík -a m. zdrob.
terciový príd. k 1, 3: t. akord;
t-é písmo