Význam slova „ samo ” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

Krátky slovník slovenského jazyka

• samobytne prísl.;

• samobytnosť -i ž.

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• samobytný príd. kniž.

  1. nezávislý, slobodný: s. národ

  2. svojrázny, osobitý: s. umelec, s-á kultúra;

• samochvála -y -vál ž. vychvaľovanie seba samého

  ● s. smrdí vychvaľovanie sa je nepekná vlastnosť

• samočinne prísl.: zaznamenávať s.;

• samočinnosť -i ž.

• samočinný príd.

  1. prebiehajúci bez zásahu človeka, živelný: s. vývin, s-á kontrola (organizmu)

  2. poháňaný vlastnou silou, automatický: s. počítač, s-á brzda, s-é napájadlo;

• samočistenie -ia s. prirodzené čistenie bez umelých zákrokov: s. vína, rieky, ovzdušia

• samočistiaci príd. spôsobujúci prirodzené, samočinné čistenie: s. proces, efekt; s. filter

• samoderžavie -ia s. rus. kniž. absolutistická vláda v cárskom Rusku;

• samoderžavný príd.: s-á vláda

• samodruhosť -i ž.

• samodruhý príd.: s-á žena ťarchavá, tehotná;

• samohláska -y -sok ž. lingv. hláska znejúca ako tón: krátka, dlhá s., vysloviť s-u;

• samohláskový príd.: s. systém

• samohybný príd. majúci vlastný pohon: s. vozík, kombajn, s-é delo

• samoindukcia -ie ž. elektrotech. indukcia vo vodiči, ktorým prechádza elektr. prúd;

• samoindukčný príd.: s. odpor, s-é napätie

• samojediný príd. zastaráv. celkom sám, iba jeden: s. strom

• samokontrola -y ž.

  1. interná kontrola: s. v závode

  2. zastar. sebakontrola

• samolepiaci príd. obsahujúci lepiacu vrstvu, kt. netreba pred použitím zvlhčovať: s-a páska, nálepka

• samolepka -y -piek ž. samolepiaca nálepka: reklamná s.;
  nalepiť s-y na tašku

• samoliečba -y ž. liečenie bez lek. pomoci;

• samoliečebný príd.

• samoľúbo prísl.: tváriť sa s.;

• samoľúbosť -i ž.: urazená s.

• samoľúby príd. nekriticky spokojný so sebou, namyslený, márnomyseľný; svedčiaci o tom: s. človek;
  s. úsmev;

• samonabíjací príd. schopný obnovovať potrebnú energiu pripojením do el. siete: s. strojček, s-ia batéria

• samonosný príd. nezávislý od iných konštrukcií: s-á karoséria, priečka

• samoobsluha -y -lúh ž.

  1. obsluhovanie seba samého: s. v reštaurácii, v jedálni

  2. predajňa, kde si kupujúci vyberá tovar sám: nakupovať v s-e;

• samoobslužný príd.: s-á jedáleň

• samoodmrazovací príd. kt. sa sám odmrazuje: s-ia chladnička

• samoopelenie -ia s. opelenie vlastným peľom

• samoopelivosť -i ž.

• samoopelivý príd. opeľujúci sa vlastným peľom: s-é rastliny;

• samooplodnenie -ia s. oplodnenie vlastným semenom: s. živočíchov, rastlín

• samopal -u m. osob. automatická strelná zbraň, automat

• samopalník -a mn. -ci m. vojak, ozbrojenec vycvičený v streľbe samopalom

• samopaš -e obyč. iba jedn. ž. nespútaná veselosť, bujarosť, pochabosť, samopašníctvo: mladícka s., vystrájať s.

• samopašne prísl.: s. pokrikovať, pobehovať;

• samopašnica -e -níc ž.;

• samopašnícky príd. i prísl.: s. kúsok, výčin;
  správať sa s.;

• samopašníctvo -a s. samopaš

• samopašník -a mn. -ci m. samopašný človek, obyč. dieťa;

• samopašnosť -i ž.

• samopašný príd. kt. nerešpektuje výchovné úsilie, spoloč. normy ap., roztopašný; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. šarvanec, s-é dieťa;
  s. smiech, s-á hra;

• samoplatca -u mn. -ovia m. samoplatiteľ: byť na liečení ako s.;

• samoplatcovský príd.

• samoplatiteľ -a mn. -ia m. kto si sám platí liečebnú starostlivosť, obyč. kúpeľnú liečbu, samoplatca;

• samoplatiteľka -y -liek ž.;

• samoplatiteľský príd.

• samoplatkyňa -e -kýň ž.;

• samopohyb -u m. filoz. samočinný pohyb hmoty

• samorast -u m. neživ. ozdobný predmet z úlomkov konárov, koreňov ap., ktoré majú zaujímavý vzhľad: opracúvať, hľadať s-y;
  pozoruhodná zbierka s-ov;

• samorast -a mn. -i m. živ. kto dosahuje výsledky v oblasti, na kt. sa pripravoval sám bez odb. školenia

• samorastlosť -i ž.

• samorastlý príd. kniž. kt. sa odborne neškolil, neškolený; osobitý, svojský, originálny: s. talent;
  s. výtvarný prejav;
  s-é umenie;

• samoregulácia -ie ž. regulácia vlastného konania, správania ap.: etická s.;

• samoregulačne prísl.

• samoregulačný príd.: s-é princípy;

• samorodák -a m. vin.

  1. vinič vypestovaný krížením amer. a eur. sort

  2. víno z hrozna tohto viniča

• samospád -u m. prirodzený spád: odtok vody s-om;

• samospádový príd.: s-é potrubie, zavlažovanie

• samospasiteľnosť -i ž.

• samospasiteľný príd.

  1. náb. ako jediný zaručujúci spasenie: s-á viera

  2. kniž. iron. zaručujúci sám osebe úspech, jedine správny: s-á teória, metóda, myšlienka;

• samospráva -y -ráv ž. samostatné vykonávanie správnych vecí: územná, politická, družstevná s., s. podniku, internátu;

• samosprávne prísl.

• samosprávny príd.: s. orgán, s-e združenie;

• samospúšť -e ž. mechanizmus na samočinné stlačenie spúšte

• samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;

• samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i

• samostatný príd.

  1. spoliehajúci sa na vlastné sily: s. človek, s-é dieťa

  2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: s-é myslenie, konanie, dielo

  3. nezávislý, slobodný: s. štát, národ, s. remeselník, podnikateľ

  4. existujúci oddelene, osobitný: s. vedný odbor, s. vývin;

• samosudca -u mn. -ovia m. práv. sudca súdiaci bez senátu;

• samosudkyňa -e -kýň ž.

• šamot -u m. materiál vyrábaný zo žiaruvzdorných hlín; výrobky z nich: obložiť, vymurovať pec š-om;

• samota -y -môt ž.

  1. iba jedn. odlúčenie od iných ľudí, opustenosť: pocit s-y, žiť v s-e

  2. dom, domy ďaleko od väčších obývaných celkov: horské s-y, bývať na s-e

• šamotár -a m.

  1. robotník pracujúci pri výr. šamotu a výrobkov z neho

  2. murár vymurúvajúci šamotom

• samotár -a m. človek žijúci osamote: žiť životom s-a;
  mn. N a A neživ. -e živočích žijúci osamote: diviak s.;

• šamotáreň -rne ž. továreň na výr. šamotu a výrobkov z neho

• samotárka -y -rok ž.;

• samotársky príd. i prísl.;

• samotárstvo -a s. sklon k samote

• šamotka -y -tiek ž. hovor. šamotová tehla al. dlaždica

• samotka -y -tiek ž. hovor. cela, v kt. je väzeň sám: zavrieť väzňa do s-y

• samotný príd.

  1. bez spoločnosti, osamotený, sám: pri jazere sedí s., s-ému je clivo

  2. sám (význ. 5): už s-á výhra prekvapila, s. priebeh niečoho

  ● expr. s. ako palec, prst úplne, celkom sám

• samotok -u m.

  1. odb. samovoľné tečenie tekutiny

  2. vin. mušt al. víno získané z rozmliaždeného hrozna precedením bez lisovania

• šamotovať nedok. zatierať, vymazávať šamotom: š. pec

• šamotový príd.: š-á malta, tehla

• samoúčel -u m. čo nemá iný účel okrem seba: kritika nemá byť s-om;

• samoúčelne prísl.: postupovať s.;

• samoúčelnosť -i ž.

• samoúčelný príd.: s-á veda, s-é umenie;

• samouk -a mn. -ovia m. kto sa učí, učil sám, náturista: vzdelaný s., dielo utvorené s-om

• samourčenie -ia s. právo na samostatnosť, nezávislosť, sebaurčenie: zásada s-ia národov

• samovar -u m. rus. prístroj na varenie čaju: postaviť s., posedenie pri s-e;

• samovarček -a m. zdrob.

• samoväzba -y -zieb ž. uväznenie väzňa osamote: dať niekoho do s-y

• samoviazač -a m. stroj na kosenie a viazanie obilia do snopov

• samovláda -y -lád ž. neobmedzená vláda jednej osoby, absolutizmus, despotizmus: cárska s., zvrhnúť s-u;

• samovládca -u mn. -ovia m. kto má neobmedzenú moc, absolutista, despota