Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ob��lka” v Krátkom slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

obarenina,oparenina -y -nín žen. r. popálenina spôsobená obarením

obariť,opariť dok.

1. obliať vriacou (horúcou) vodou al. ponoriť do nej: o. sliepku, brava

2. popáliť horúcou tekutinou al. parou: o. si ruku, o. si jazyk polievkou

stáť, byť, ostať ako o-ený byť zarazený;

// obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou

obávať sa -a nedok. pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: o. sa neúspechu;
o. sa odmietnuť niečo;
o-a sa, že príde neskoro;
o. sa o budúcnosť

obidva,oba neživ., obidvaja, obaja živ. muž. r. , obidve, obe žen. r. a str. r. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady;
prišli obidvaja, obaja priatelia;
lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi

obal -u muž. r.

1. (ochranný) materiál, do kt. sa balí: papierový o. (na knihy);
dať darček do o-u

2. látka, kt. niečo obkladá: tukový o. tela, o. semena

(povedať) bez o-u priamo;

obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu

obalamutiť dok. expr. oklamať, podviesť, ošialiť; (p)oblázniť, zmiasť, pobalamutiť, obaláchať: nedať sa o. (pri kúpe);
o. dievča peknými rečami

obaliť -ľ! dok.

1. dať do obalu, zabaliť: o. šaty igelitom, do igelitu

2. obložiť vrstvou niečoho: o. mäso v strúhanke;
zemeguľa je o-ená atmosférou;

// obaliť sa husto sa pokryť, obložiť sa: telo sa o-lo tukom;

obálka -y -lok žen. r.

1. papierový obal na list, spis ap.: zalepiť o-u

2. graficky upravený obal knihy;

obálkový príd. m.;

obáločka -y -čiek žen. r. zdrob.

obaľovač -a mn. č. N a A -e muž. r. hmyz, ktorého húsenice poškodzujú listy stromov;
zool. obaľovače Tortricidae

obaľovací príd. m. určený na obaľovanie: o. materiál

obalovina -y -vín žen. r. materiál na výr. obalov

obalový príd. m.: o-á technika;
o-á vrstva

obanovať dok. hovor. oľutovať: o-l svoj čin;
o-l, že odriekol cestu

obapolne prísl.;

obapolnosť -i žen. r.

obapolný príd. m. kniž. obojstranný, vzájomný: o-á spokojnosť;

obar -u muž. r. vývar z mäsa a vnútorností spracúvaných pri zakáľačke;

obarový príd. m.: o-á polievka;
o-é kolienko

obava -y obáv žen. r. pocit stiesnenosti, strach: o. o dieťa, o zdravie;
o. pred neúspechom;
žiť bez obáv o budúcnosť;
prenasledovala ho o., že...

mať o-u, že ... obávať sa

obávaný príd. m. vzbudzujúci obavu: o-á choroba, o. protivník

občan -a mn. č. -ia muž. r. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia;
čestný o. mesta;

občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal

Naposledy hľadané výrazy

1. ob��lka v Krátkom slovníku SJ