náraz -u m. prudký dotyk predmetov, z kt. sa aspoň 1 pohybuje, úder: silný, tupý n., n-y víchrice, vĺn;
nedok. narážať -a
naraziť dok.
1. pri pohybe sa prudko dotknúť, udrieť, vraziť: autá n-li na seba, n. hlavou do stĺpa
2. nečakane, náhodou (sa) stretnúť, natrafiť, naďabiť: n. na priateľa, na odpor, na prekážky
3. nárazom umiestniť, nastoknúť: n. si čiapku, n. niečo, niekoho na kôl
4. vrazením čapu načať: n. sud (piva, vína)
5. urobiť narážku, dotknúť sa (v reči), zmieniť sa: nechcel na to ani len slovkom n.
6. hovor. stretnúť sa s odporom: bál sa, že n-í (na odpor)
nárazníkový príd.: n. štát
nárazovitosť -i ž.
nárazovitý príd. prebiehajúci v nárazoch, nárazový: n. vietor;
n-á práca príležitostná, vyžadujúca si rýchle vykonanie;
nárazovo prísl.;
nárazovosť -i ž.