Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kore��” v Krátkom slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

korenito,korenisto prísl.: k. voňať

korenitý,korenistý príd. m. pripomínajúci chuťou ap. korenie, štipľavý, ostrý: k-á chuť (reďkovky), k-á vôňa zeme;

korec -rca muž. r. stará dutá i plošná miera

koreferát -u muž. r. dopĺňajúci referát: predniesť k.

kórejčina -y žen. r. kórejský jazyk

kórejský príd. m. ku Kórejčan, Kórea: K-á republika

korekcia -ie žen. r. odb. oprava, úprava (nameranej hodnoty ap.): k. dráhy letu;

korekčný príd. m.

korektne prísl.;

korektnosť -i žen. r.

korektný príd. m.

1. správny: k. jazykový prejav

2. dodržiavajúci spoloč. zásady, slušný; svedčiaci o tom: k. človek;
k-é správanie;

korektor -a muž. r. živ. kto robí korektúry (význ. 1 ): tlačiarenský k.;

korektor -a L -e mn. č. -y muž. r. neživ. inform. program na automatickú korektúru textu;

korektorka -y -riek žen. r.;

korektorský príd. m.: k. zásah

korektúra -y -túr žen. r.

1. oprava chýb v rukopise al. v sadzbe; oprava, úprava vôbec: jazyková k., robiť k-u;
k. znenia zákona

2. obyč. mn. č. odtlačky sadzby určené na opravu: stĺpcové, stránkové k-y, zaslať k-y autorovi

korelácia -ie žen. r. kniž. vzájomný vzťah, súvzťažnosť: k. javov;
k. medzi nameranými hodnotami;

korelačný príd. m.: k-á závislosť

koreň -a muž. r.

1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy;
zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa

2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba

3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova;
mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej

mať k-e v niečom koreniť1

mať zdravý k. mať pevné zdravie;
to je k. (všetkého) zla podstata, príčina;
to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu;
ísť na k. veci skúmať podstatu;
vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;

korenárka -y -rok žen. r. predavačka korenia, korenín a liečivých bylín

korenený príd. m. obsahujúci (pri)veľa korenia: k-é jedlá;

korenička -y -čiek žen. r. nádobka na korenie, na koreniny

korenie -ia str. r.

1. sušené bobuľky exotického kra použ. ako zákl. korenina; čierne korenie: celé, mleté k., pridať do jedla k-ia

2. korenina: voňavé k., polievkové k.

korenina -y -nín žen. r. prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie;

koreninový príd. m.: k-á paprika

koreniť1 nedok.

1. mať (zapustené) korene: k. hlboko v zemi

2. kniž. mať pôvod, tkvieť: zaostalosť k-í v biede

koreniť2 nedok. upravovať pridávaním korenín: k. jedlo, mäso do klobás

Naposledy hľadané výrazy

1. kore�� v Krátkom slovníku SJ